EuropskeNoviny.sk
Ministri životného prostredia krajín Európskej únie na mimoriadnom zasadnutí Rady Európskej únie pre životné prostredie, pod taktovkou slovenského predsedníctva v Rade EÚ, schválili návrh Dohody o klimatických zmenách z Paríža. Týmto krokom tak ministri členských krajín EÚ posunuli Parížsku dohodu oveľa bližšie k realite, nakoľko na to, aby vstúpila do platnosti sa vyžaduje, aby ju ratifikovalo aspoň 55 krajín, ktoré pokrývajú aspoň 55 percent emisií CO2. Doteraz Parížsku dohodu ratifikovalo 61 krajín, ktoré vytvárajú takmer 48 percent globálnych emisií.
Slovenský eurokomisár a podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič v tomto smere uviedol: ,,Som veľmi rád, že krajiny Európskej únie dali zelenú ratifikácii Parížskej dohody, ktorú som mal česť podpísať za Európsku úniu v apríli tohto roku v sídle Organizácie spojených národov v New Yorku. V tomto smere by som vyzdvihol prácu slovenského predsedníctva v Rade EÚ, ktorému sa za 10 mesiacov od podpisu dohody v Paríži, podarilo dosiahnuť historický úspech, akým je konsenzus o ratifikácii dohody, čo umožňuje, aby bodku za týmto procesom dal Európsky parlament už budúci týždeň. Po tom, ako súhlas s dohodou vysloví najvyšší európsky zákonodarca, bude môcť Európska únia predložiť ratifikačné listiny v New Yorku. Tento krok s najväčšou pravdepodobnosťou spustí implementáciu Parížskej dohody, ktorá bezo sporu patrí k historicky najvýznamnejším medzinárodným dohodám od momentu, kedy sa začalo bojovať s klimatickými zmenami. Európska únia je už dlho svetovým lídrom v opatreniach v oblasti klímy, kde sme už prijali potrebnú kľúčovú legislatívu na to, aby sme znížili emisie skleníkových plynov aspoň o 40 percent do roku 2030. Tiež by som dodal, že ratifikácia Parížskej dohody Európskou úniou nenahrádza ratifikáciu jednotlivými členskými krajinami, ktoré tento proces musia absolvovať separátne v súlade so svojimi národnými legislatívnymi procesmi. Dnešná ratifikácia však potvrdila politický záväzok všetkých členských krajín dohodu čo najskôr ratifikovať aj na národnej úrovni“.
Podrobnosti o Parížskej dohode
Emisie CO2 sú považované za hlavnú príčinu globálneho otepľovania resp. zmien klímy a predstavujú približne 80 % všetkých emisií skleníkových plynov v EÚ a sú ovplyvnené faktormi ako sú klimatické podmienky, ekonomický rast, veľkosť populácie, dopravy a priemyslu.
Parížska dohoda týkajúci sa zmeny klímy predstavuje prepojenie medzi súčasnými politikami a klimatickou neutrálnosťou, ktorá by sa mala dosiahnuť do konca storočia. Vlády štátov sveta sa v Paríži dohodli na ambicióznych cieľoch, záväzkoch a solidarite.
Ambície: Vlády sa dohodli na dlhodobom cieli udržať nárast priemernej celosvetovej teploty výrazne pod úrovňou 2 °C v porovnaní s úrovňami predindustriálneho obdobia a usilovať sa o obmedzenie jej nárastu len o 1,5 °C, čo by výrazne znížilo riziká a vplyv zmeny klímy. Dohoda zahŕňa výzvu, aby sa čo najskôr stanovilo maximum celosvetových emisií, pričom sa uznáva, že v rozvojových krajinách tento krok bude trvať dlhšie
Záväzok: Vlády sa v záujme dosiahnutia týchto spoločných ambícií dohodli každých päť rokov spoločne určiť prísnejšie ciele na základe vedeckých požiadaviek. Ďalej súhlasili aj s tým, že sa v záujme transparentnosti a dozoru budú navzájom informovať o tom, ako sa im darí plniť svoje ciele, a že tieto informácie poskytnú aj verejnosti. Každých päť rokov sa zostaví celosvetová bilancia. Pokrok pri dosahovaní dlhodobého cieľa sa bude sledovať pomocou spoľahlivého systému transparentnosti a zodpovednosti.
Solidarita: EÚ a ostatné rozvinuté krajiny budú naďalej podporovať opatrenia v oblasti klímy zamerané na znižovanie emisií a budovanie odolnosti voči vplyvu zmeny klímy v rozvojových krajinách. Ostatné krajiny by mali podľa dohody takúto podporu začať poskytovať alebo by ju mali naďalej poskytovať dobrovoľne. Rozvojovým krajinám sa bude naďalej a ešte vo vyššej miere poskytovať medzinárodná podpora na prispôsobenie sa zmene klímy. Rozvinuté krajiny plánujú ďalej sledovať svoj súčasný spoločný cieľ ročne zmobilizovať 100 miliárd USD, a to až do roku 2025, keď sa určí nový spoločný cieľ.
Straty a škody
Dohoda z Paríža okrem toho obsahuje aj osobitný článok týkajúci sa strát a škôd spojených s vplyvom zmeny klímy. Krajiny uznali aj potrebu spolupracovať a zlepšiť poznatky, opatrenia a podporu v rozmanitých oblastiach, ako sú systémy včasného varovania, pripravenosť na núdzové situácie a poistenie rizika.
