EuropskeNoviny.sk
Na Grécko je v súčasnosti opätovne vyvíjaný intenzívny tlak v súvislosti s meškajúcimi štrukturálnymi reformami. Ich urýchlenie je pritom podmienkou čerpania ďalšej pomoci z už tretieho záchranného úveru. Dôležitou súčasťou dnešného plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu (EP) je preto vyhlásenie Komisie týkajúce sa hodnotenia makroekonomickej situácie v krajine, doteraz zrealizovaných reforiem, ako aj vyhliadok týkajúcich sa pokračovania podporného programu.
Problém s gréckymi dlhmi trvá už priveľmi dlho, bez citeľného zlepšenia. „Výsledkom núteného šetrenia je ekonomický úpadok, nezamestnanosť vysoko nad 20 %, pričom mladých nezamestnaných bez perspektívy je v krajine takmer polovica. Takáto situácia nahráva len tamojším populistickým a extrémistickým politickým silám sľubujúcim zúfalému obyvateľstvu nesplniteľné zázraky,“ uviedla poslankyňa EP Monika Flašíková Beňová.
Je pritom známe, že Grécko nebude pri súčasnej štruktúre svojej ekonomiky schopné splatiť svoje záväzky prakticky nikdy. „Treba sa preto zamyslieť nad podmienkami a nastavením pomoci, tak aby bolo možné dosahovať ciele konsolidácie tamojšieho hospodárstva,“ povedala europoslankyňa. Ide o jeden z pretrvávajúcich destabilizačných prvkov, ktorý je súčasťou širokej mozaiky súčasných európskych problémov. „Napriek postoju niektorých neoliberálnych ekonómov a technokratov, ktorí nám tu roky maľujú len čierne scenáre, sa na situáciu v Grécku nemožno pozerať len cez prizmu makroekonomických ukazovateľov a výšku dlhu. Ide vo veľkej miere aj o vzájomnú európsku solidaritu,“ pripomenula.
V súčasnej situácií sa pritom krajina okrem pričinenia nezodpovedných vlád ocitla aj vďaka zlyhaniu európskych kontrolných mechanizmov pri prijímaní do menovej Únie. „Nikto za to dodnes nenesie zodpovednosť. Odkladanie, či dokonca obmedzovanie pomoci by sa najviac dotklo predovšetkým bežných ľudí v rámci už aj tak ťažko skúšanej strednej vrstvy,“ uzavrela Monika Flašíková Beňová.
