Únii verí málokto, jej program zatieňuje vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, no komisári majú byť najspravodlivejší. Ako lepšie kontrolovať finančné záujmy bývalých európskych komisárov?
Peter Simon zo skupiny Progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente tvrdí, že občania nadobúdajú dojem, že pre isté skupiny ľudí, najmä pre tých tam hore, platia úplne odlišné pravidlá než pre ostatných bežných ľudí. On spolu s ostatnými zástupcami občanov sa s tým chcú popasovať.
Poslanci diskutovali o konfliktoch záujmov bývalých a súčasných komisárov, keď bahamské dokumenty ukázali, že bývalá komisárka pre hospodársku súťaž Neelie Kroes viedla firmu registrovanú v karibskom daňovom raji počas svojho mandátu.
Bernd Lucke zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov položil pred všetkými v snemovni tri dôležité otázky: „Aké dôsledky z toho Komisia vyvodzuje? Aké sankcie treba vytvoriť ? Aký trest možno uvaliť v takýchto prípadoch?“
Reputáciu Úniu poškodilo aj to, keď bývalý predseda Komisie José Manuel Borroso prijal post v americkej banke Goldman Sachs, ktorú mnohí považujú za hlavného aktéra vo svetovej finančnej kríze z roku 2008.
Philippe Lamberts zo skupiny Zelených/Európskej slobodnej aliancie vo svojej reči povedal: „Kto dnes viac škodí európskemu projektu? Azda euroskeptici ako pán Farage či pani Le Pen? Alebo eurocynici ako pán Barroso a pani Kroes? Je zrejmé, že tí prví získavajú hlasy rozdúchavaním hnevu pre nehanebné správanie tých druhých.“
Kódex správania zakazuje komisárom zastávať externé pozície v správnej rade. Pani Kroes poskytuje platené poradenstvo trom americkým spoločnostiam a skutočnosť, že zastávala post riaditeľky , označila len za nepozornosť, za ktorú však preberá plnú zodpovednosť.