EuropskeNoviny.sk
Terorizmus, hybridné hrozby, ako aj kybernetická a energetická neistota nedávajú členským štátom inú možnosť, než posilniť vzájomnú bezpečnostnú a obrannú spoluprácu, ktorá povedie k vytvoreniu Európskej obrannej únie. Vyplýva to z uznesenia, ktoré v utorok schválil Európsky parlament. Poslanci požadujú investície do obrany na úrovni 2% HDP, vytvorenie mnohonárodných síl EÚ, zriadenie stáleho štábu plánovania a vedenia operácií a autonómne konanie Únie v prípade neochoty NATO zasiahnuť.
„Naša Únia nie je vybavená na to, aby čelila obrovským výzvam v oblasti obrany. Takmer 30 rokov väčšina jej členských štátov znižovala obranné rozpočty, čo viedlo k zmenšovaniu ich ozbrojených síl. Spolupráca členských štátov je len príležitostná a Európa sa naďalej príliš spolieha na spôsobilosti NATO a solidaritu Spojených štátov,‟ uviedol spravodajca uznesenia Urmas Paet (ALDE, ET). Preto podľa neho „nastal čas na posun smerom k fungujúcej európskej obrannej politike.‟
Bezpečnostná situácia v Európe a jej okolí sa podľa poslancov v ostatných rokoch výrazne zhoršila v dôsledku výziev ako terorizmus, hybridné hrozby, ale aj kybernetická a energetická neistota, ktorým nedokáže žiadna krajina čeliť samostatne. Zvyšovanie vonkajšej odolnosti a vnútornej solidarity EÚ si však vyžaduje, aby Európska únia držala spolu a konala spoločne, uvádza nelegislatívne uznesenie, ktoré Európsky parlament schválil pomerom hlasov 369 (za): 255 (proti): 70 (zdržalo sa hlasovania).
Spájanie vojenských zdrojov
Európska únia by podľa poslancov mala byť schopná rýchlejších a robustnejších reakcií na skutočné hrozby, čo si však vyžaduje užšiu spoluprácu ozbrojených síl členských štátov. V dôsledku duplicitných činností, nadmernej kapacity a prekážok v obrannom obstarávaní dochádza v súčasnosti podľa odhadov k ročným stratám vo výške 26,4 miliárd eur, uvádza sa v uznesení.
Parlament preto vyzval členské štáty, aby pristúpili k spoločným nákupom vojenskej techniky a materiálu a zdieľaniu nesmrtiaceho materiálu, akým sú prepravné vozidlá a lietadlá. Poslanci tiež navrhujú zaviesť európsky obranný semester, v rámci ktorého by členské štáty konzultovali o svojich plánovacích cykloch a plánoch obstarávania, a posilniť koordinačnú úlohu Európskej obrannej agentúry (EDA).
Uznesenie zároveň nabáda Európsku radu, teda lídrov členských štátov, aby sa ujala vedenia v procese postupného formovania spoločnej obrannej politiky Únie a poskytla potrebné finančné zdroje na zabezpečenie jej zavedenia do praxe.
Zvýšenie obranných výdavkov, stály operačný štáb a mnohonárodné sily EÚ
Parlament vyzval na vytvorenie stáleho operačného štábu EÚ ako predpokladu účinného plánovania, uskutočňovania a vedenia spoločných operácií. Poslanci tiež členské štáty žiadajú, aby na obranu vynakladali 2% HDP. Uznesenie tiež volá po vytvorení mnohonárodných síl v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), ktoré by mali byť k dispozícii pre účely spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) Únie.
Podpora obranného výskumu
Parlament podporil navrhované investície EÚ do výskumných projektov v oblasti obrany, a to aspoň vo výške 90 miliónov EUR na nasledujúce tri roky (2017 – 2020). Poslanci zároveň presadzujú, aby na tieto investície v budúcnosti nadväzoval osobitný európsky program výskumu v oblasti obrany, ktorého rozpočet by mal dosiahnuť aspoň 500 miliónov eur ročne.
Plná súčinnosť s NATO, ale aj autonómne konanie EÚ
Parlament sa v uznesení zasadil za užšiu spoluprácu Európskej únie a Severoatlantickej aliancie – a to najmä na východe a juhu – v boji proti hybridným a kybernetickým hrozbám, v zlepšovaní bezpečnosti na mori a v rozvoji obranných spôsobilostí. EÚ by však podľa poslancov mala byť pripravená konať autonómne v prípadoch, keď NATO nie je ochotné zasiahnuť.
Radikálna reforma spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ?
Poslanci budú diskutovať a hlasovať o samostatnom uznesení na tému budúcnosti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ. Predložený text navrhuje radikálnu reformu SBOP, v rámci ktorej by mala byť Únia schopná zasahovať v celom spektre krízového riadenia – od predchádzania vzniku kríz až po ich riešenie, a požaduje spustenie operácie zameranej na výcvik v Iraku, ktorá by mala podporiť členské štáty bojujúce proti takzvanému Islamskému štátu.
Reakcie slovenských poslancov
„Ľudia chcú žiť v bezpečnej Európe, preto sa obrana Únie musí stať prioritou EÚ. Európske ozbrojené a bezpečnostné zložky musia viac spolupracovať, vymieňať si informácie a spoločne bojovať proti rastúcemu extrémizmu. V dnešnom globálnom svete môže bezpečnosť v Európe zaručiť iba riadne financovaná spoločná obranná politika,‟ uviedla poslankyňa Monika Smolková (S&D, SK).
„Súčasná geopolitická situácia a hrozby nás nútia k tomu, aby sme sa konečne začali viac zaoberať európskou obranou. Našim cieľom nie je vytvorenie jednotnej armády, ani oslabenie NATO, ale posilnenie spolupráce členských štátov v oblastiach ako je kybernetická bezpečnosť, ochrana hraníc, či protiteroristické operácie,‟ uviedol poslanec Ivan Štefanec (EPP, SK).
„Je nespochybniteľné, že EÚ a jej jednotlivé členské štáty čelia čoraz vyšším bezpečnostným hrozbám, a je preto nevyhnutné zlepšiť spoluprácu v tejto oblasti a zvýšiť celkové výdavky štátov na bezpečnosť a obranu. Osobne sa však viac prikláňam k posilňovaniu spolupráce v rámci NATO, než k budovaniu paralelnej obrannej štruktúry,‟ uviedla poslankyňa Jana Žitňanská (ECR, SK).
