Juraj Miškov: Singapúr – lekcia z najlepšej sociálnej politiky

Častokrát som sa pri predstavovaní nášho sociálno-ekonomického programu stretával s názorom, že Slováci na Slovensku nechcú žiadny Singapúr. “Svoje si nedáme, ale cudzie nechceme” tu má zrejme oveľa silnejšie korene, ako si všetci myslíme. Ale pri mojej otázke, či by si vedeli predstaviť priemernú mzdu 5 tisíc EUR, nezamestnanosť 2%, špičkovo vybavené nemocnice a najlepšie školy do jedného spozorneli.

Singapúr má približne rovnaký počet obyvateľov ako Slovensko a rovnako nie veľmi dlhú históriu. Napriek tomu je vo svete považovaný za malý ekonomický zázrak. Z krajiny, ktorá vznikla iba pred 50-timi rokmi na pozostatkoch bývalej britskej kolónie sa tamojšej vláde podarilo vytvoriť malého ázijského draka. Prosperujúci multikultúrny (Číňania, Malajzíjčania, Indovia..) a multináboženský (budhizmus, taoizmus, hinduizmus, kresťanstvo, islam..) štát s vysokým hospodárskym rastom, excelentným školstvom a nadštandardnou zdravotnou a sociálnou starostlivosťou. A silnou štátnou identitou, ktorá nie je založená na rasovom, etnickom alebo náboženskom princípe.

Veľa ľudí sa domnieva, že za úspechom Singapúru stoja iba ekonomické reformy. A iba veľmi málo ľudí vie, že za svoj ekonomický úspech vďačí Singapúr svojej dômyselnej sociálnej politike. Na začiatku bolo presvedčenie vlády a prvého premiéra Lee Kuan Yewa, že ako krajina nemôžu byť ekonomicky úspešní, ak na ekonomickom úspechu nebude partitipovať väčšina občanov – ak nebudú mať všetky sociálne segmenty spoločnosti zabezpečený a garantovaný prístup k dostupnému bývaniu, zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a istote dôchodkového zabezpečenia. Vďaka chápaniu významu sociálnej súdržnosti vytvorili viaceré agentúry, fondy a schémy na zabezpečenie sociálnej spravodlivosti, inkluzívneho rastu a rovností príležitostí. Pre všetkých, bez rozdielu. V Singapúre je rodinkárstvo, klientelizmus a korupcia úplne neznámym pojmom.

Dnes je 90% občanov Singapúru hrdým vlastníkom nehnuteľnosti, priemerný vek dožitia je druhý najvyšší na svete – 85 rokov a študenti zo singapúrskych škôl patria na základe každoročného testovania PISA do prvej svetovej trojky. (Prvenstvo v rebríčkoch ekonomickej slobody a podnikateľského prostredia asi ani netreba spomínať, o tom sa už popísalo viac ako dosť.)

Čo je však pozoruhodné, Singapúr neuplatňuje klasickú “dotačnú” sociálnu politiku, na akú sme zvyknutí vo väčšine krajín Európskej únie. Sami ju definujú ako aktívnu vládnu politiku, ktorá už od narodenia podporuje a učí ľudí preberať osobnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia – vzdelanie, kariéru, bývanie, či rodinu. Vláda má, podľa ich vyjadrení, iba vytvárať čo najlepšie podmienky pre šťastný život svojich občanov a nie preberať na seba zodpovednosť za ich vlastné životy.

Toto by mohla byť, aspoň na začiatok, veľmi cenná lekcia pre budúcu zodpovednú slovenskú vládu.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Juraj Miškov, predseda strany SKOK! a bývalý minister hospodárstva.