Častokrát som sa pri predstavovaní nášho sociálno-ekonomického programu stretával s názorom, že Slováci na Slovensku nechcú žiadny Singapúr. “Svoje si nedáme, ale cudzie nechceme” tu má zrejme oveľa silnejšie korene, ako si všetci myslíme. Ale pri mojej otázke, či by si vedeli predstaviť priemernú mzdu 5 tisíc EUR, nezamestnanosť 2%, špičkovo vybavené nemocnice a najlepšie školy do jedného spozorneli.
Singapúr má približne rovnaký počet obyvateľov ako Slovensko a rovnako nie veľmi dlhú históriu. Napriek tomu je vo svete považovaný za malý ekonomický zázrak. Z krajiny, ktorá vznikla iba pred 50-timi rokmi na pozostatkoch bývalej britskej kolónie sa tamojšej vláde podarilo vytvoriť malého ázijského draka. Prosperujúci multikultúrny (Číňania, Malajzíjčania, Indovia..) a multináboženský (budhizmus, taoizmus, hinduizmus, kresťanstvo, islam..) štát s vysokým hospodárskym rastom, excelentným školstvom a nadštandardnou zdravotnou a sociálnou starostlivosťou. A silnou štátnou identitou, ktorá nie je založená na rasovom, etnickom alebo náboženskom princípe.
Veľa ľudí sa domnieva, že za úspechom Singapúru stoja iba ekonomické reformy. A iba veľmi málo ľudí vie, že za svoj ekonomický úspech vďačí Singapúr svojej dômyselnej sociálnej politike. Na začiatku bolo presvedčenie vlády a prvého premiéra Lee Kuan Yewa, že ako krajina nemôžu byť ekonomicky úspešní, ak na ekonomickom úspechu nebude partitipovať väčšina občanov – ak nebudú mať všetky sociálne segmenty spoločnosti zabezpečený a garantovaný prístup k dostupnému bývaniu, zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a istote dôchodkového zabezpečenia. Vďaka chápaniu významu sociálnej súdržnosti vytvorili viaceré agentúry, fondy a schémy na zabezpečenie sociálnej spravodlivosti, inkluzívneho rastu a rovností príležitostí. Pre všetkých, bez rozdielu. V Singapúre je rodinkárstvo, klientelizmus a korupcia úplne neznámym pojmom.
Dnes je 90% občanov Singapúru hrdým vlastníkom nehnuteľnosti, priemerný vek dožitia je druhý najvyšší na svete – 85 rokov a študenti zo singapúrskych škôl patria na základe každoročného testovania PISA do prvej svetovej trojky. (Prvenstvo v rebríčkoch ekonomickej slobody a podnikateľského prostredia asi ani netreba spomínať, o tom sa už popísalo viac ako dosť.)
Čo je však pozoruhodné, Singapúr neuplatňuje klasickú “dotačnú” sociálnu politiku, na akú sme zvyknutí vo väčšine krajín Európskej únie. Sami ju definujú ako aktívnu vládnu politiku, ktorá už od narodenia podporuje a učí ľudí preberať osobnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia – vzdelanie, kariéru, bývanie, či rodinu. Vláda má, podľa ich vyjadrení, iba vytvárať čo najlepšie podmienky pre šťastný život svojich občanov a nie preberať na seba zodpovednosť za ich vlastné životy.
Toto by mohla byť, aspoň na začiatok, veľmi cenná lekcia pre budúcu zodpovednú slovenskú vládu.
Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Juraj Miškov, predseda strany SKOK! a bývalý minister hospodárstva.
EuropskeNoviny.sk
;c)) ked hovorite A, povedzte aj B, pripadne si dohladajte aky rezim vladne v Singapure. Bez toho aby sme ho sudili, je vobec realne, vramci EU ci uz vobec v Europe ‚prevadzkovat‘ nieco podobne? Ak nie, tak cele toto je len propaganda.
Nizsie citat zo zdroja :
„http://is.muni.cz/th/143894/fss_b/politicky_rezim_singapuru.pdf“.
“ Záverom tejto práce je zodpovedanie výskumnej otázky odporúčaním klasifikácie
súčasného politického režimu v Singapure ako byrokratického autoritárskeho režimu .
Parlamentné voľby v súčasnom režime neposkytujú reálnu šancu na zmenu vlády. Týmto je
podľa názoru autora vylúčená klasifikácia režimu za hybridný. Neslobodný volebný proces
symbolizovaný zavedením blokového hlasovania v čase oslabovania pozície vládnej strany
a spájanie poskytnutia materiálnej pomoci s voľbou správnej strany napomáhajú udržaniu
dominancie PAP. Neliberálne zákony obmedzujúce základné politické slobody prejavu
51
a zhromažďovania, spolu s takmer monopolnou kontrolou médií neumožňujú efektívne
informovaniu voličov o opozičných alternatívach.“
inac byty sa v Singapure viacmenej prideluju > pokial zakladate rodinu , tak vam ho pridelia (nieco na sposob statnych bytov za sociku u nas) ….. pokial ste slobodni ci bezdetni, tak byvate spolu s rodicmi ( a len sem-tam sa na vas usmeje stastie, ze vam pridelia pidigarsonku cca12-15m2).Len nahbohatsi z najbohatsich maju svoje vlastne byvanie (cize ani stredna trieda nan vacsinou nedosiahne)> je to preto, lebo krajina ma velmi malu rozlohu 719 km2( priblizne ako okres Martin ci Namestovo -tie su len o troska vacsie) a zije tam 5,3 mil.obyvatelov.Cize pri takom mnozstve obyvatelov na tak malom uzemi je tazko premyslalat nad nejakou individualnou bytovou vystavbou aj vtedy, keby tam vsetci boli bohaci, co si to mozu dovolit.Cize to je cca.7300obyvatelov na km2 . Slovensko ma „len“ 111obyvatelov.Cize si predstavte keby bola u nas taka hustota, kolko by tu asi zilo ludi….asi cca.nieco okolo 300 mil.
Preto sa mi nepaci taketo generalizovanie a kvakanie …… a mrzi ma to, ze to ide od samotnej pravice
Pekné, že spomínate Singapur… je to pekný príklad aké úspechy môže krajina dosiahnuť, keď sa v nej skombinuje odmietnutie demokracie (Singapur má bližšie k monarchii ako k demokracii) a vláda relatívne dobrého vládcu. Tomu sa hovorí výstrel do svojho kolena, keď takýto článok vypotí stúpenec liberálnej demokracie…