EuropskeNoviny.sk
Po viac ako desaťročných prístupových rokovaniach s Tureckom, žiadajú europoslanci ich dočasné pozastavenie. Nesúhlasia totiž s represiami, ktoré Ankara uvalila po júlovom neúspešnom pokuse o prevrat. Turecko na to reagovalo po svojom – vyhráža sa, že nechá prejsť cez hranice tisícky migrantov. Manolis Kegalogiannis (EPP, Grécko), šéf delegácie EP pre Turecko to zhodnotil, že „vchádzame do novej fázy“ spoločných vzťahov.
„Vchádzame do novej fázy turecko-európskych vzťahov,“ vyjadril sa predseda delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Tureckom Manolis Kefalogiannis. Dodal však, že „EÚ pre Turecko aj naďalej ostáva najdôležitejším a spoľahlivým partnerom.“
Prečo Európsky parlament požaduje zmrazenie prístupových rokovaní?
Prepustenie z práce, pozastavenie činnosti, zadržanie alebo väzenská cela. Takýto osud postihol v Turecku po júlovom pokuse o prevrat desaťtisíce ľudí. Sú medzi nimi vojaci, úradníci, učitelia, profesori, prokurátori, novinári alebo členovia opozície.
Toto trestné stíhaním a Erdoganove výroky o možnom znovuzavedení trestu smrti vyvolali v poslancoch opodstatnené obavy. „Turecko musí prestať so svojím obrovským demokratickým deficitom, najmä po puči v júli 2016 a takisto by malo prestať premýšľať o znovuzavedení trestu smrti. Okrem toho musí prijať európske hodnoty a štandardy, rešpektovať acquis EÚ a ukončiť svoje škriepky ohľadne medzinárodných zmlúv, ako napríklad Zmluva z Lausanne,“ povedal nám Manolis Kefalogiannis.
Prostredníctvom uznesenia z 24. novembra poslanci žiadajú dočasné pozastavenie prístupových rokovaní s Tureckom, pokiaľ Ankara neprestane s neprimeranými represívnymi opatreniami. Spravodajkyňa Kati Piri (S&D, NL) dúfa, že to bude len dočasné, no varuje, že kľúč na obnovenie rokovaní má v rukách turecká vláda.
Až príliš prehnané represie
Poslanci už predtým varovali, že to, čo sa v Turecku deje v reakcii na prevrat, je skúškou demokracie, najmä čo sa týka rešpektovania ľudských práv a zásad právneho štátu. Prijali aj uznesenie, v ktorom vyzývajú tureckú vládu, aby prepustila novinárov a zamestnancov médií, ktorých zadržiava bez akýchkoľvek presvedčivých dôkazov, že sa dopustili trestného činu.
Je možný dialóg?
„Musíme spolu naozaj hovoriť a nie si stále len niečo odkazovať,“ povedal počas svojej septembrovej oficiálnej návštevy Turecka predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz. Dva mesiace potom, 16. novembra, bola odložená delegácia europoslancov, pretože s tureckou vládou nebolo možné dohodnúť sa na formáte stretnutí. Stalo sa to deň na to, ako do Parlamentu zavítal turecký minister pre európske záležitosti Ömer Çelik. Martin Schulz mu vtedy povedal, že Parlament nesúhlasí s neprimeranou reakciou tureckej vlády na pokus o prevrat.
Turecko chce teraz odstúpiť od migračnej dohody
V Turecku sa momentálne nachádza najviac utečencov na svete, sú ich tam až tri milióny. Okrem toho je tranzitnou krajinou pre Sýrčanov, Afgancov a Iračanov, ktorí sa chcú dostať do Európy. 18. marca sa členské štáty dohodli s Tureckom na pláne ako skoncovať s ilegálnou migráciou z Turecka do EÚ. Vyslúžil si kritiku zo strany mimovládnych organizácií i niektorých politických frakcií EP, ktoré sa obávali o situáciu utečencov, dodržiavanie medzinárodného práva a dopad na liberalizáciu víz a prístupové rokovania.
Vďaka tejto dohode sa podarilo významne znížiť počet utečencov, ktorí z Turecka pokračovali ďalej do Grécka. V roku 2015 sem prišlo touto cestou až 885 tisíc ľudí, of januára do septembra tohto roku len 173 tisíc.
„Pre EÚ je veľmi dôležité, aby Turecko implementovalo dohodu o migračnej a utečeneckej kríze,“ pripomína Kefalogiannis.
Erdogan sa teraz vyhráža, že otvorí hranice a nechá migrantov, aby pokračovali ďalej do Európy. No nie je to po prvýkrát. Už v lete tak Turecko žiadalo, aby EÚ zrušila víza. Tá to však odmieta, pokiaľ Turci neplnia všetky podmienky.
