BRATISLAVA / Niekde nosí darčeky Ježiško, niekde Santa alebo Dedo Mráz, inde pomáhajú škriatkovia. Napriek miestnym zvyklostiam si Slováci žijúci v zahraničí väčšinou doprajú pravé slovenské Vianoce so slovenskými špecialitami.
Vianoce ďaleko od Slovenska si užíva malá Vivien. Austrálske Vianoce namiesto na sánkach trávi v krátkych rukávoch.
Vo Švédsku sú vianočným jedlom ako inak – švédske stoly. „Švédsko bolo veľmi chudobná krajina. Preto zbierali jedlo, aby mohli mať na Vianoce hostinu,“ opisuje Noemi, ktorá v tejto severskej krajine žije. Darčeky tu nenosí Ježiško ani Santa Klaus. „Je to taký trpaslík miešaný s našim Mikulášom,“ hovorí Noemi.
Vo Francúzsku musia deti na darčeky čakať o jeden deň dlhšie, než u nás.
A podobne sa darčeky rozbaľujú aj v Kanade. „Santa nosí darčeky do ponožiek. Poďakovať sa mu musíme tým, že mu necháme pohár mlieka,“ hovorí Jana, ktorá žije v Kanade.
Drahšie dary
Trendy aj zvyky sa ale menia, a to aj na Slovensku. Ešte pred sto rokmi by ste stromčeky v mnohých domácnostiach hľadali márne. „Vianočný stromček je mladá tradícia. Pred sto, stopäťdesiatimi rokmi bol symbolom Vianoc Betlehem,“ hovorí etnologička Katarína Nádaská.
Betlehemy z domácností dnes už celkom vytlačili ozdobené stromčeky. „V niektorých územiach Slovenska sa stromček objavil až v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia,“ vysvetľuje Nádaská.
Táto tradícia k nám prišla z nemecky hovoriacich krajín. Novým trendom je ale darovanie slobody vianočnému kaprovi či stále drahšie darčeky.
A tak ako budú vyzerať Vianoce o ďalších sto rokov, si nikto zrejme nevie predstaviť. Možno si naši potomkovia nájdu pod stromčekom poukážku na let do vesmíru. „Pred sto rokmi mali Vianoce naozaj duchovný charakter,“ dodala etnologička.
Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk