Ako sa bude voliť nový predseda Európskeho parlamentu?

Koncom roka 2016 sa Európsky parlament preklenul do druhej polovice svojho volebného obdobia. Znamená to výmenu jeho predsedu, podpredsedov a kvestorov. Hlasovať sa o nich bude tento týždeň. Kto môže kandidovať na post odchádzajúceho Martina Schulza? Ako sa postupuje pri hlasovaní? A aké sú vlastne ich funkcie?

Prečo práve teraz?

Volebné obdobie Európskeho parlamentu trvá päť rokov, no mandát jeho predsedu, podpredsedov, kvestorov a šéfov výborov je len dva a pol roka. Preto si ich poslanci volia vždy na začiatku a v polovici volebného obdobia. Kto nahradí Martina Schulza na stoličke predsedu, sa dozvieme v utorok 17. januára.

Kto môže kandidovať vo voľbách na predsedu EP?

Kandidátom na úrad predsedu môže byť každý poslanec Európskeho parlamentu, ktorého navrhne buď politická skupina alebo najmenej 5% poslancov – čiže 38.

Doteraz svoj záujem prejavilo sedem poslancov (v abecednom poradí):

• Eleonora Forenza, Európska zjednotená ľavica – Severskej zelenej ľavice, Taliansko,
• Jean Lambert, Zelení, Európska slobodná aliancia, Spojené kráľovstvo,
• Gianni Pittella, Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov, Taliansko,
• Laurenţiu Rebega, Európa národov a slobody, Rumunsko,
• Helga Stevens, Európski konzervatívci a reformisti, Belgicko,
• Antonio Tajani, Európska ľudová strana, Taliansko a
• Guy Verhofstadt, Aliancia liberálov a demokratov za Európu, Belgicko.

Ako prebieha voľba predsedu?

Tajné hlasovanie sa začne v utorok 17. januára o deviatej ráno. Poslanci označia svojho vybraného kandidáta na hlasovacom lístku a vhodia ho jeden po druhom do volebnej urny. Na tento proces dohliada osem overovateľov z radov poslancov.

Predsedom sa stáva kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov, t.j. 50% plus jeden. Prázdne alebo neplatné hlasovacie lístky sa do výpočtu potrebnej väčšiny nezapočítavajú.

Ak z prvého kola hlasovania nevzíde víťaz, do druhého kola môžu byť za rovnakých podmienok nominovaní tí istí alebo noví kandidáti. Hlasovanie môže byť v prípade potreby opakované i tretíkrát.

Ak sa predsedu nepodarí zvoliť ani v treťom kole, dvaja kandidáti s najvyšším skóre v tomto kole môžu pokračovať do štvrtého kola, kedy je predseda volený jednoduchou väčšinou (t.j. kto získa viac hlasov, vyhráva). V prípade rovnosti hlasov sa predsedom stáva starší kandidát.

Aké má predseda EP právomoci?

Predseda dohliada na prácu Európskeho parlamentu a jeho orgánov ako aj rozpravy na plenárnych schôdzach. Zastupuje Európsky parlament v právnych veciach a vo všetkých vonkajších vzťahoch. Na začiatku každého európskeho samitu oboznamuje európskych lídrov z postojom Parlamentu voči otázkam, o ktorých sa chystajú rokovať.

Podpisuje rozpočet EÚ, ktorý týmto nadobúda svoju účinnosť. Spoločne s predsedom Rady podpisuje všetky legislatívne akty.

Ako sa volia podpredsedovia?

Po zvolení predsedu poslanci hlasovať o štrnástich podpredsedoch. Ich nominácia prebieha podobne ako v prípade predsedu a volia sa tajným hlasovaním. Všetci kandidáti sú zapísaní na spoločnom volebnom lístku. Každý poslanec môže hlasovať toľkokrát, koľko postov treba obsadiť – čiže v prvom kole až štrnásťkrát.

Podpredsedami sa stávajú kandidáti, ktorí v prvom kole získali absolútnu väčšinu odovzdaných hlasov. Ak sa v prvom kole nepodarí zvoliť všetkých štrnásť, pokračuje sa druhým kolom a potom tretím, kde na zvolenie stačí relatívna väčšina.

Ak je navrhnutých len 14 kandidátov, môžu byť zvolení aklamáciou a hlasovaním sa potom určí ich prednostné poradie.

Kto sú kvestori a aká je ich úloha?

V stredu ráno si poslanci spomedzi seba zvoli piatich kvestorov. Kvestori zodpovedajú za administratívne a finančné záležitosti, ktoré sa priamo týkajú poslancov. Volia sa podobne ako podpredsedovia.