EuropskeNoviny.sk
Existujúci mechanizmus výmeny informácií ohľadom medzivládnych dohôd s tretími krajinami v oblasti energetiky sa zatiaľ ukazuje ako neúčinný. Jeho cieľom je kontrola súladu takýchto dohôd s právnymi predpismi a energetickými prioritami Európskej únie (EÚ).
Výsledkom má byť posilnenie vnútorného trhu a energetickej bezpečnosti EÚ a jej členských štátov. „Na papieri to vyzerá dobre, prakticky v súlade so stratégiou energetickej únie. Reálny efekt je však momentálne zanedbateľný,“ uviedla europoslankyňa Monika Flašíková Beňová. Problémom je, že kontrola sa vykonáva ex post, čiže až po uzavretí akýchkoľvek dohôd. „Napríklad krajiny primárne závislé od jedného dodávateľa fosílnych palív, môžu byť tlačené do rôznych nevýhodných ústupkov. Po uzavretí dohody je však na nápravu už príliš neskoro,“ priblížila poslankyňa.
Ako problematických bolo označených až 17 uskutočnených medzivládnych dohôd. Vstupovať do nich po podpise však bolo zbytočné. Navyše sa v mnohých prípadoch začali realizovať aj konkrétne s nimi súvisiace investičné projekty. Vzhľadom na vysokú závislosť EÚ od dovozu fosílnych palív z tretích krajín by namiesto byrokraticky náročného komplexného posudzovania stačilo povedať do akej miery tie medzivládne dohody prispievajú k diverzifikácií zdrojov a prepravných ciest. „Z praktického hľadiska by sa to malo diať pred uzatvorením takýchto dohôd. To však nezávisí od EÚ, ale iba od vôle predstaviteľov jednotlivých členských štátov,“ zdôraznila Monika Flašíková Beňová. Efektívnosťou fungovania súčasného kontrolného mechanizmu v oblasti európskej energetiky sa bude dnes zaoberať plénum Európskeho parlamentu.
