EuropskeNoviny.sk
Počas posledných rokov sa ukázalo, že súčasný azylový systém EÚ má svoje limity. Nezvládame reagovať na migračné vlny a nevieme nájsť stratené migrujúce deti. Len v roku 2016 prišlo do Grécka a Talianska 354 886 osôb. Je preto čoraz urgentnejšie azylový systém reformovať. V Európskom parlamente sa touto otázkou zaoberá švédska poslankyňa Cecilia Wikström, predstaví vo výbore pre občianske slobody svoju správu.
V apríli 2016 zverejnila Európska komisia návrh na reformu azylového systému EÚ. Ten súčasný nie je totiž udržateľný a žiadatelia o azyl nie sú spravodlivo rozdeľovaní do všetkých členských štátov. Komisia sa tu venuje piatim oblastiam, ktoré si vyžadujú zmeny. Jednou z nich je tzv. dublinský systém, ktorý pod ťarchou migračných vĺn ukázal svoje limity.
Dublinský systém
Dublinské nariadenie stanovuje, ktorý štát je zodpovedný za vybavovanie konkrétnej žiadosti o azyl. V súčasnosti je to krajina prvého vstupu do EÚ. Pravidlá boli navrhnuté tak, aby sa celý proces udial v jednej krajine, no nerátalo sa s tým, že EÚ bude čeliť silným migračným vlnám. Preto je potrebné priniesť zmeny a postarať sa o to, aby sa štáty delili o zodpovednosť.
V Európskom parlamente sa reforme azylového systému venuje poslankyňa Cecilia Wikström (ALDE, SV) . Vo štvrtok vo výbore pre občianske slobody predstaví svoju správu s pozmeňujúcimi návrhmi k dokumentu Komisie. Členovia výboru budú potom rokovať o tom, ako by sa do systému dalo vniesť viac solidarity.
Návrh, na ktorom sa pracuje, sa zaoberá aj rodinami a deťmi bez sprievodu, na ktoré sa doteraz moc neprizeralo. Podľa Europolu sa v roku 2016 v EÚ stratilo okolo 10 000 migrujúcich detí. UNHCR zas poukazuje na to, že až 35% migrantov, ktorí vstúpili do EÚ od 1. januára 2016 sú deti, pričom mnohé z nich cestujú bez sprievodu dospelých. V roku 2015 požiadalo o azyl v EÚ 85 482 maloletých bez sprievodu, trikrát viac ako v roku 2014. Polovica z nich bola z Afganistanu a 13% zo Sýrie.
