Radšej vnútri ako vonku: Väčšina mladých ľudí chce ostať v EÚ

Šesťdesiat rokov po podpise Rímskych zmlúv pocit eufórie vyprchal. Spoločenstvo mieru, slobody a prosperity už nevie nadchnúť ľudí tak, ako v minulosti. Obraz EÚ dnes viac vytvára brexit či rastúci nacionalizmus. Ako to ovplyvňuje zmýšľanie mladých ľudí o Európe? Prieskum verejnej mienky v strednej a východnej Európe, ktorý iniciovala Bertelsmannova nadácia, sa pozrel na to, či dnešná mládež vidí EÚ ako cestu vpred alebo skôr ako slepú uličku.

Mladí ľudia od Berlína po Budapešť a od Varšavy po Viedeň sa o Európskej únii vyjadrili kladne. Spomedzi jej prínosov si najviac cenia mier a slobodu. To je hlavný výsledok reprezentatívneho prieskumu medzi mladými ľuďmi vo veku od 15 do 24 rokov, ktorý uskutočnila Bertelsmannova nadácia a jej partneri v Nemecku, Rakúsku a v krajinách Vyšehradskej štvorky (Poľsko, Slovensko, Česká republika a Maďarsko).

Výsledky prieskumu ukázali, že mier medzi členskými krajinami považujú mladí ľudia za najväčšiu výhodu členstva v EÚ. Väčšina opýtaných v každom zo šiestich štátov súhlasila s tým, aby ich krajina ostala členom Európskej únie a usilovala sa o jej reformovanie. Islamský terorizmus považujú mladí ľudia za najväčšiu hrozbu, ktorej Únia v súčanosti čelí. „Mier a sloboda sú neoddeliteľne späté s EÚ, ale nesmú byť vnímané ako samozrejmosť. Ak máme ďalších 60 rokov pokračovať v úspešnom príbehu Európskej únie, potrebujeme spoločne ochraňovať a podporovať tieto hodnoty,“ povedal na margo výsledkov Aart De Geus, predseda Bertelsmannovej nadácie.

Najväčšími priaznivcami EÚ sú mladí Nemci

Viac ako dve tretiny opýtaných (77 %) vo všetkých 6 krajinách považujú členstvo v EÚ za pozitívum. Najvyšší podiel priaznivcov je v Nemecku – viac ako tri štvrtiny (87 %) považujú EÚ za „dobrú vec“, nasleduje Rakúsko (77 %). Ale aj v krajinách Vyšehradskej štvorky, kde sa u vládnych predstaviteľov do určitej miery objavuje protieurópska rétorika, má EÚ mnoho mladých podporovateľov (Poľsko: 76 %; Slovensko: 70 %; Česká republika: 73 %; Maďarsko: 79 %). Slovensko má teda najväčší podiel mladých euroskeptikov (30 %).

Možnosť žiť a pracovať (66 %) a študovať (62 %) v iných krajinách EÚ je po mierovom spolužití druhým najviac ceneným prínosom EÚ. U mladých Nemcov je to spoločná európska snaha v boji proti klimatickým zmenám.

Radšej vnútri ako vonku: Väčšina mladých ľudí chce ostať v EÚ

Mládež nielenže chce ostať v EÚ, ale ju chce aj zreformovať. Nemeckí a rakúski respondenti sa najsilnejšie vyslovili za podporu zotrvania v EÚ a za prácu na jej reformovaní (Nemecko: 77 %; Rakúsko: 71 %). Ani v krajinách V4 myšlienka odchodu z Únie nenachádza u mladých odozvu. Dokonca aj v Maďarsku dosahujú kladné postoje veľmi vysoké percentá: 65 percent mladých Maďarov, 64 percent poľskej a slovenskej mládeže a 60 % mladých Čechov by si zvolilo zotrvanie v EÚ a spoločné úsilie o jej reformu. „Mladí Európania nedovolia, aby boli ovplyvnení protieurópskou rétorikou. Kladné hodnotenia medzi mladými ľuďmi sú povzbudzujúcim signálom pri príležitosti 60. narodenín Európskej únie,“ skonštatoval Aart De Geus.

Islamský terorizmus je pre EÚ najväčšou výzvou

Pre výraznú väčšinu opýtaných (74 %) je islamský fundamentalizmus a terorizmus najväčším problémom, ktorému dnes EÚ čelí. Spomedzi šiestich skúmaných krajín, najväčšie obavy z islamského terorizmu (83 %) a migrácie (79 %) majú mladí ľudia v Poľsku. Aj mladí Nemci vidia terorizmus ako najväčšiu hrozbu (64 %). Avšak environmentálne znečistenie, klimatické zmeny a s tým spojené ekologické katastrofy (63 %), ako aj rastúci nacionalizmus a xenofóbiu v Európe (60 %) považujú za takmer rovnako veľké problémy.

Ďalšie informácie: Reprezentatívny online prieskum verejnej mienky sa uskutočnil na vzorke 3000 mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov v Rakúsku, Českej republike, Nemecku, Maďarsku, Poľsku a na Slovensku medzi 30. januárom a 13. februárom 2017. Prieskum bol uskutočnený pre Bertelsmannovu nadáciu v spolupráci s poľským Inštitútom pre verejné otázky (IPA, Varšava) agentúrou Kantar Public (500 respondentov vybratých za každú krajinu na základe výpočtov založených na štatistikách Eurostatu). Partneri v ďalších krajinách: Inštitút vied o človeku (IWM), Viedeň; Inštitút pre verejné otázky (IVO), Bratislava; inštitút STEM, Praha a Political Capital, Budapešť.