Členské štáty EÚ musia naplniť svoj záväzok premiestniť do septembra tohto roku 160.000 žiadateľov o azyl z Grécka a Talianska, uvádza sa v uznesení, ktoré schválil Európsky parlament. Prioritne by podľa poslancov mali byť premiestnené nesprevádzané neplnoleté osoby.
Poslanci odsúdili fakt, že napriek dohode ministrov v Rade EÚ na premiestnení 160.000 žiadateľov o azyl z Grécka a Talianska do septembra 2017 členské štáty dosiaľ relokovali iba približne 11% z celkového počtu žiadateľov – podľa údajov Komisie to bolo k 16. máju iba 18.770 osôb. Parlament vyjadril sklamanie nad nedostatkom solidarity členských štátov a ich neochotou rozdeliť si zodpovednosť.
Uznesenie, ktoré plénum schválilo pomerom hlasov 398 (za): 134 (proti): 41 (zdržalo sa hlasovania), vyzýva členské štáty na dodržanie svojich relokačných záväzkov. Vlády členských štátov tiež žiada, aby pri premiestňovaní uprednostnili neplnoletých žiadateľov o azyl, ktorí nie sú sprevádzaní rodinnými príslušníkmi, ako aj ďalšie zraniteľné osoby. Poslanci pripomínajú, že dosiaľ bol presunutý iba jeden nesprevádzaný neplnoletý žiadateľ o azyl.
Uznesenie kritizuje niektoré členské štáty za príliš obmedzujúci a diskriminačný prístup k relokáciám – napríklad premiestňovanie iba osamelých matiek, vylúčenie žiadateľov z niektorých krajín, akou je Eritrea, alebo uplatňovanie neúmerne rozsiahlych bezpečnostných previerok.
Väčšina členských štátov v premiestňovaní žiadateľov o azyl výrazne zaostáva, uvádzajú poslanci. Štyri krajiny participujú na relokáciách iba vo veľmi obmedzenom rozsahu a dva členské štáty sa na premiestňovaní dosiaľ odmietajú podieľať, dodávajú.
Parlament zdôraznil, že ak členské štáty nepresunú všetkých žiadateľov o azyl do septembra, v relokáciách oprávnených osôb budú musieť pokračovať v ďalších mesiacoch. Poslanci preto navrhujú predĺženie platnosti relokačného mechanizmu až do ukončenia reformy dublinského nariadenia o pravidlách posudzovania žiadostí o azyl.
Reakcie slovenských poslancov
„Systém povinných kvót zlyhal a nedodržiavajú ho ani tie štáty, ktoré ho pôvodne požadovali a presadili. Jednou možnosťou, ako vyriešiť migračnú krízu je prísna ochrana vonkajších hraníc Európskej únie a posilňovanie nášho vplyvu v krajinách severnej Afriky a Blízkeho východu,‟ uviedol poslanec Ivan Štefanec (EPP, SK).
Súvislosti
EÚ v nadväznosti na bezprecedentnú migračnú a utečeneckú krízu z leta 2015 prijala dve núdzové rozhodnutia o premiestnení tisícok žiadateľov o azyl. Do septembra 2017 tak malo byť z Grécka a Talianska premiestnených do iných členských štátov 160.000 azylantov, u ktorých je vysoká pravdepodobnosť udelenia štatútu utečenca. Členské štáty, na územie ktorých sa žiadatelia premiestnia, by boli následne zodpovedné za spracovanie ich žiadostí o azyl.
Rada v septembri 2016 rozhodla o možnom vyňatí 54.000 z celkových 160.000 miest z mechanizmu premiestňovania žiadateľov o azyl z Grécka a Talianska, ktoré by sa mohli využiť na prijatie sýrskych utečencov z Turecka na základe dohody medzi EÚ a Ankarou. Parlament s týmto rozhodnutím nesúhlasil.
Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) uviazlo na území Grécka približne 50.000 žiadateľov o azyl. Taliansko čelilo v roku 2016 rekordnému počtu nových žiadateľov o azyl – do krajiny ich prišlo 181.436.