Jana Kiššová: Mám z toho všetkého nervy!

Na Slovensku má štátna šikana mnoho podôb. Od návštevy sociálky, ktorá bude u vás zisťovať, ako míňate tých pár eur z prídavkov na deti – až po to, že pri nejakom úradnom úkone úradníci budú od vás pýtať doklady, ktoré štát má sám k dispozícii alebo sú verejne dostupné.

Viete, koľko je to papiera, pečiatok, úradníkov, úradníckych počítačov, tlačiarní a stoličiek? A hlavne – koľko je to nezmyselne stráveného času nás, občanov?

A tiež máte pocit, že štátne inštitúcie sa vyžívajú v tom, aké množstvo administratívny a byrokracie dokážu vyprodukovať, aby dokázali svoju dôležitosť a večný nedostatok pracovníkov? Zamysleli sa kompetentní, aké straty táto byrokratická šikana spoločnosti spôsobuje? Materiálne i morálne?  Lebo občan miesto toho, aby sa venoval práci, podnikaniu, rodine, oddychu, behá po úradoch. A zúri. Zamysleli sa kompetentní, že by sa peniaze na nezmyselnú, neefektívnu byrokraciou mali využiť na financovanie verejných služieb na úrovni člena OECD v 21. storočí?

Nezamysleli. Ľudia strácajú čas, peniaze a nervy v prebyrokratizovanom aparáte. Vyzerá to v kocke takto: Zaplatia štátnemu úradu za to, aby získali od neho papier, ktorý následne odovzdajú inému štátnemu úradu. Občan je pre vládu ten posledný, o koho sa zaujíma.

Aj vďaka takýmto praktikám Slovensko „útočí“ na posledné priečky svetových rebríčkov. Napríklad v období 2015-2016 Slovensko obsadilo v rebríčku Svetového ekonomického fóra 131. miesto zo 140 krajín vo fungovaní verejných inštitúcií  v položkách povolenia, regulácie a reportovanie. A to máme boj s byrokraciou a zbytočnou administratívou ako jednu z priorít Ficovej vlády. Je to súčasť jej programového vyhlásenia. Na takýto jasne formulovaný cieľ je oné 131. miesto ťažký prepadák. Mimochodom, posledná skončila Venezuela. Krajina, ktorá s byrokraciou nikdy poriadne nebojovala, lebo sa spoliehala na to, že si zoberie peniaze tam, kde sú. Z ropy.

Vo vyspelých svetových ekonomikách platí jedno slušné pravidlo – štát si zo svojich občanov nerobí poštárov. Pokiaľ disponuje potrebnými informáciami, nepýta ich od občanov. Zistí a „poskytne“ si ich sám.

Zoberme si taký výpis z Obchodného registra a výpis zo živnostenského registra. Sú to registre zriadené a spravované štátom, ich obsah je verejne dostupný. Viete, kde všade a pri akých úkonoch si ich štát napriek tomu od občanov pýta?

V národnej legislatíve sme identifikovali viac ako 150 (slovom: stopäťdesiat!!!) situácií, kedy sú tieto výpisy žiadané a viac ako 70 zákonov, na základe ktorých je povinnosť ich dokladovania nutná.

Zdrvení z tejto štatistiky a vlastných skúseností sme predložili do parlamentu novelu zákona. Jej cieľom bolo zrušiť povinnosť predkladať výpis z Obchodného registra a výpis zo živnostenského registra rôznym inštitúciám pri rôznych úkonoch.

Ak by návrh prešiel, občanom a firmám by sa uľavilo pri množstve situácií. Napríklad pri žiadosti o zmenu vlastníctva vozidla po ukončení lízingu, zmene vlastníctva nákladného vozidla, pri žiadosti o povolenie na prevádzkovanie ambulancie a tak ďalej a tak podobne.

No a pointa na záver. Ako to dopadlo? Ako v drvivej väčšine prípadov. Koaličná väčšina náš návrh odmietla. Teraz ešte dúfame, že rovnakú právnu normu, ktorá jednoznačne pomôže občanom, predložia parlamentu koaliční poslanci. Budem úprimná. S ľahkosťou by som túto detinskosť prehltla. Horšie bude, ak všetko zostane po starom a ten posledný, o koho v politike ide, bude občan. To potom budem mať zasa nervy!

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila Jana Kiššová, predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, predsedníčka Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov a podpredsedníčka strany.