EuropskeNoviny.sk
Výbor stálych predstaviteľov (Coreper) schválil v mene Rady mandát na rokovania o nariadení o normách pre splnenie podmienok, postavení a ochrane poskytovanej utečencom a osobám oprávneným na doplnkovú ochranu. Predsedníctvo začne na základe tohto mandátu čo najskôr rokovania s Európskym parlamentom.
„Reforma spoločného európskeho azylového systému je základnou súčasťou našej komplexnej migračnej politiky, a preto je pre Európu mimoriadne dôležitá. Dosiahne sa ňou to, že žiadatelia o azyl a osoby pod medzinárodnou ochranou budú mať rovnaké práva a povinnosti v celej Európe, a zároveň umožní obmedzenie sekundárnych pohybov a pomôže tým, ktorí ochranu skutočne potrebujú. Skutočná výška sociálnych dávok bude naďalej v rukách jednotlivých členských štátov,“ uviedol v nadväznosti na dohodu o normách splnenia podmienok a ochrany Andres Anvelt, minister vnútra Estónska. „Chcel by som zároveň vzdať hold maltskému predsedníctvu za obrovskú prácu, ktorú na tomto spise vykonali,“ dodal minister Anvelt.
Veľvyslanci pri EÚ schválili znenie mandátu pod podmienkou, že časti súvisiace s ostatnými návrhmi reformy spoločného európskeho azylového systému (CEAS) sa prehodnotia, keď sa dosiahne dohoda o uvedených návrhoch.
Hlavné ciele navrhovaného nariadenia:
- zaistiť, aby členské štáty uplatňovali spoločné kritériá na identifikáciu osôb, ktoré skutočne potrebujú medzinárodnú ochranu
- zabezpečiť, aby bol pre tieto osoby vo všetkých členských štátoch k dispozícii rovnaký spoločný súbor práv
Po prijatí nariadenia by sa so všetkými žiadateľmi malo zaobchádzať rovnako vo všetkých členských štátoch EÚ, čím by sa predišlo sekundárnym pohybom.
V návrhu nariadenia sa vymedzujú normy pre splnenie podmienok na získanie postavenia utečenca a doplnkovej ochrany. Takisto sa v ňom stanovujú prvky, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní žiadosti.
V návrhu nariadenia sa podrobne vymedzuje ochrana udeľovaná príjemcom vrátane obdobia platnosti povolení a ich práv, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, vzdelávaniu, sociálnemu zabezpečeniu, zdravotnej starostlivosti, bývaniu a integračným opatreniam. Obmedzuje sa ním právo na pobyt osôb, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, na členský štát, ktorý im túto ochranu poskytol.
Návrh nariadenia tiež obsahuje osobitné ustanovenia s cieľom zohľadniť situáciu maloletých osôb, najmä maloletých osôb bez sprievodu.
Súvislosti
Komisia v nadväznosti na svoje oznámenie zo 6. apríla 2016 o reforme spoločného európskeho azylového systému predložila v máji a júli sedem legislatívnych návrhov vrátane uvedeného návrhu s cieľom:
- zlepšiť fungovanie systému CEAS odstránením rôzneho zaobchádzania so žiadateľmi o azyl a rozdielnych mier uznaných žiadostí medzi členskými štátmi,
- obmedziť sekundárny pohyb a prispieť k spravodlivejšiemu rozdeľovaniu zodpovednosti za poskytovanie ochrany ľuďom v núdzi medzi členskými štátmi.
a kedy mi budeme mat doma rovnake prava ako nasi..papalasi?
1. Musí sa vyriešiť otázka zahadzovania pasov. Utečenec, ktorý stratí alebo „stratí“ pas, má jednoducho smolu. Nie je možné ohrozovať bezpečie a pohodu občanov štátu umožnením voľného pohybu osobám bez jednoznačne preukázanej identity. Mali by byť umiestnení v zádržných táboroch bez možnosti voľného pohybu do doby, kým svoju identitu nepreukážu, alebo kým sa ju nepodarí overiť orgánmi štátu na podklade informácií, utečencom poskytnutých. Bez splnenia tohto, jediný východ z tábora – von mimo územie štátu, fakticky mimo EÚ.
2. Šíriaci sa šport medzi utečencami: tvrdenie, že v krajine pôvodu spáchali vraždu a ich navrátením by boli neprípustne vystavení trestu smrti. Ergo, pobyt majú zaručený. Je to deformácia a zneužívanie princípov azylu. Musí platiť (ako je tomu na Slovensku), že takejto osobe nesmie byť azyl udelený. Zádržné zariadenie im za žiadnych okolností nesmie byť dovolené opustiť, iba ak von z územia. Riešiť otázku nákladov ich pobytu v takomto prípade, nakoľko občan/štát by nemal byť zaťažovaný nákladmi na zabezpečovanie životných potrieb vraha, ktorý sa vyhýba spravodlivosti.
3. Právo utečencov na požitky musí byť stanovené tak, aby neboli diskriminovaní žiadni z občanov štátu (diskriminácia z dôvodu iného postavenia).
4. Právo na slobodu vierovyznania utečencov nesmie byť vykladané ako povinnosť štátu zabezpečovať im realizáciu ich náboženských špecifík. Zvlášť nie nárokovať si „halal“ jedlo (a večer, keď Allah nevidí, ho zapíjať alkoholom). Vedeli kam utekajú, tvrdia že utekajú o záchranu života, Korán v takomto prípade pripúšťa aj „haram“ jedlo. Bude sa im variť to, čo je v danom štáte bežne zvykom, vrátane bravčoviny. Čo im nechutí, jesť nemusia. Prípadne si to môžu odložiť na večer, keď „Allah nevidí“. Alebo budeme v táboroch vyvárať zvlášť pre mohamedánov, zvlášť pre hinduistov, zvlášť pre…?
5. Odmietam princípy INTEGROVANIA utečencov do spoločnosti. Spoločnosť každého štátu EÚ je samostatným (sic!) funkčným organizmom. Integráciou sa bude vytvárať ďalšia integrálna súčasť štátu, ktorá je vždy relatívne nezávislá a iná, a vznikať môže len tak, že stávajúce integrálne zložky štátu budú ustupovať a uvoľňovať novointegrujúcej sa zložke, priestor. Toto odmietam. Medzinárodný dohovor o utečencoch nehovorí nič o integrácii – hovorí o ASIMILÁCII. A to je o niečom úplne inom. Naša kultúra a spôsob života sa vyvíja zvnútra, podľa našich potrieb. Je absolútne neprípustné, aby sa menila nútene, na podklade požiadaviek cudzej kultúry.
Pokiaľ nechceme pripustiť, aby aj na Slovensku muslimskí utečenci začali diktovať občanom, aké povinnosti sú povinní plniť pre zabezpečenie ich práv, podrobnosti by mali byť predmetom celonárodnej diskusie a záverečný dokument by mal byť schvaľovaný národnými parlamentmi. Právo a povinnosť sú párové orgány. Niet práva bez povinnosti. Ak má občan plniť povinnosti pre zabezpečenie práv cudzincov, občanovi sa tieto povinnosti nemôžu uložiť rozhodnutím „zhora“. Ináč bude občan vystavený podradnému postaveniu vo vzťahu k utečencom, čo neúmerne posilňuje ich falošné sebavedomie a pocit nadradenosti nad miestnym spoločenstvom – „my máme právo a vy musíte…“
Pokiaľ by malo dôjsť k adoptovaniu princípov uplatňovaných napr. v Nemecku, Švédsku,…, v našich končinách to celkom určite povedie k opodstatneným výbuchom občianskej neposlušnosti a v krajnom prípade až k … (memento Breivik). Nie každý je ochotný klaňať sa „zlatému teľaťu“ a vždy tomu najväčšiemu a najťažšiemu, za cenu straty „seba samého“.