EuropskeNoviny.sk
Slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik objasnil bezpečnostnú situáciu týkajúcu sa KĽDR a uviedol, ako Európska únia reaguje na eskalujúce napätie medzi USA a Severnou Kóreou. Bude KĽDR dôvodom vzniku spoločnej európskej armády?
Ako vidíte správanie KĽDR v súčasnej dobe?
Severná Kórea napriek reakcii svetových hráčov pokračuje vo svojom jadrovom programe. Za toto je dlhodobo kritizovaná, a aj ich líder Kim Čong-Un je ten, ktorý v nebezpečnom programe pokračuje. Vzhľadom na to, že Severná Kórea je na tom ekonomicky veľmi zle a ľudia nemajú to, čo k životu potrebuje bežný Európan, dávajú neúmerne obrovské prostriedky na zbrojenie a na jadrový program. Aj Čína, doterajší spojenec KĽDR, hlasoval v Bezpečnostnej rade proti nim. To by mohlo byť signálom, že je možné postupovať jednotným spôsobom a pritvrdiť, najmä v hospodárskych sankciách. Uvidíme, nakoľko bude postoj Číny vytrvalý.
Ako na túto situáciu reaguje Európska únia? Aký je jej postoj?
Európska únia sa prostredníctvom svojich členov v Bezpečnostnej rade, ako je Francúzsko a ešte stále Veľká Británia, podieľala na tom, aby odsúdila túto eskaláciu. Severná Kórea tvrdí, že dokáže ohroziť aj územia patriace USA, to je ich hlavný a neskrývaný cieľ. To, čo vykonali a čo je znepokojujúce, je skúška vodíkovej bomby. Dokonca aj na Slovensku seizmológovia zaznamenali dôsledok výbuchu tejto bomby. Je to vážne. Želám si, aby OSN a medzi nimi Európska únia, hrali prím v tom, že treba viesť sústredenú akciu proti KĽDR. Na druhej strane ako USA ani Južná Kórea, nechce rozpútať tretiu svetovú vojnu. Americký prezident mal veľmi silné vyjadrenie po severokórejských jadrových skúškach a pohrozil silnými opatreniami, možno aj vojenskými. Je veľká otázka ako by zareagovala KĽDR, či by sa stiahla a pochopila, že nemôže viesť rovnocenný súboj s Amerikou, alebo či by konflikt neeskaloval.
Hovorí sa v súvislosti s touto situáciou aj o spoločnej armáde v rámci Európskej únie?
Nie, myslím si, že koncept spoločnej armády, ktorý sa objavil, nie je životaschopný. Museli by sa prepísať európske zmluvy, museli by sa objaviť nové články o európskej armáde, ktoré by museli byť ratifikované všetkými členskými krajinami. Neviem si predstaviť, že by existoval jednotný povolávací rozkaz. Sme ešte veľmi ďaleko od takejto predstavy aj jej realizácie. Myslím, že postačuje to, že Európa má svoju obrannú politiku. Mnohé alebo väčšina štátov sú krajinami NATO, vrátane Slovenska. Navštívil som Južnú Kóreu a bol som aj na hraniciach so Severnou Kóreou v čase, keď bola situácia vyhrotená. KĽDR vtedy v medzinárodných vodách napadla juhokórejskú ponorku a z môjho pohľadu bola reakcia svetového spoločenstva mäkká.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik.
