EuropskeNoviny.sk
Komisia uverejnila svoju výročnú správu o vývoji na trhu práce a vývoji miezd v Európe.
Tohtoročné vydanie potvrdzuje pozitívne trendy na trhu práce, ktoré sa zaznamenali v Európskej únii. Zamestnanosť v EÚ prekročila úrovne spred krízy: v súčasnosti pracuje viac ako 235 miliónov ľudí. Miera nezamestnanosti, ktorá v súčasnosti dosahuje 7,6 %, sa takisto približuje úrovniam pred recesiou. Zo správy okrem toho vyplýva, že nezamestnaní si teraz ľahšie nachádzajú prácu. Na druhej strane, pružnejšie formy organizácie práce síce priniesli výhody pre firmy, ako aj jednotlivcov, ale v niektorých prípadoch viedli aj k rozdielom medzi pracovníkmi s rôznymi typmi zmlúv, ktoré sa prejavujú v slabšej ochrane osôb v dočasnom zamestnaní, ako aj samostatne zárobkovo činných osôb.
Komisárka EÚ pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová uviedla: „V Európe je čoraz viac ľudí, ktorí sú schopní nájsť si prácu. Sme svedkami historicky najvyššej úrovne zamestnanosti. Európa ťaží z cielených politických reforiem. Zároveň musíme riešiť ďalšie výzvy. Musíme zabezpečiť spravodlivé pracovné podmienky a primeranú ochranu pre všetkých pracovníkov bez ohľadu na ich postavenie v zamestnaní. Na základe európskeho piliera sociálnych práv, ktorý sme zaviedli 26. apríla, pracujeme na modernizácii pravidiel týkajúcich sa pracovných zmlúv a sociálnej ochrany s cieľom dosiahnuť lepšie pracovné a životné podmienky v EÚ.“
Zo správy o vývoji na trhu práce a vývoji miezd z roku 2017 takisto vyplýva, že v roku 2016 vzrástli mzdy v eurozóne o 1,2 %, pričom nárast zaznamenali takmer vo všetkých členských štátoch. Najväčší nárast sa zaznamenal v členských štátoch s pomerne nízkou úrovňou miezd (ako napríklad pobaltské štáty, Maďarsko a Rumunsko). To znamená, že v celej Európe sa znižujú mzdové rozdiely. V mnohých krajinách je však miera rastu miezd naďalej nižšia, než sa očakávalo na základe nedávneho poklesu nezamestnanosti. Okrem toho sú mzdy dočasných pracovníkov v takmer všetkých členských štátoch nižšie ako u stálych pracovníkov, a to najmä v členských štátoch s vyšším podielom dočasných pracovných miest.
Komisia v rámci zavádzania európskeho piliera sociálnych práv predstavila legislatívny návrh na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a opatrovateľov a otvorila konzultácie medzi sociálnymi partnermi so zámerom modernizovať pravidlá pre pracovné zmluvy a prístup k sociálnej ochrane pre všetkých. Tieto iniciatívy by po prijatí mohli poskytnúť odpovede na výzvy zdôraznené v tohtoročnej správe o vývoji na trhu práce a vývoji miezd v Európe, akými sú napríklad segmentácia pracovného trhu a nedostatočná ochrana pracovníkov v neštandardných formách zamestnania.
Súvislosti
V správe o vývoji na trhu práce a vývoji miezd v Európe sa analyzuje trh práce z makroekonomického hľadiska. Poskytuje sa v nej analýza nedávneho vývoja zamestnanosti a miezd, pričom sa skúma eurozóna a Európska únia ako celok v porovnaní s ich globálnymi obchodnými partnermi. Každé vydanie obsahuje tematickú kapitolu, ktorá prehlbuje makroekonomickú analýzu príslušného problému.
V návrhu európskeho piliera sociálnych práv, ktorý Komisia prijala 26. apríla 2017, sa stanovuje 20 kľúčových zásad a práv na podporu spravodlivých a dobre fungujúcich trhov práce a sociálnych systémov. V prejave o stave Únie v roku 2017 predseda Juncker potvrdil odhodlanie Komisie pokračovať v zavádzaní piliera ako základného prostriedku presadzovania európskych hodnôt a vytvárania zomknutejšej a spravodlivejšej EÚ: „Ak sa chceme v Európe vyhnúť sociálnej fragmentácii a sociálnemu dumpingu, členské štáty by sa mali čo najskôr dohodnúť na európskom pilieri sociálnych práv, najneskôr však na novembrovom summite v Göteborgu.“ Sociálny samit pre spravodlivé pracovné miesta a rast sa bude konať 17. novembra 2017 vo švédskom Göteborgu.
Strčte si takúto vašu zamestnanosť niekam, keď ľudia musia odchádzať za prácou do zahraničia! Nemáte sa čím chváliť. Naopak. Môžete sa hanbiť.
Pre teba asi trcat doma je vrcholom blahobytu.
Áno. Ale určite je to mojou mentálnou zaostalosťou. Lebo skutočný vrchol blahobytu prežíva sedem rodín slovenských opatrovateliek, ktoré sa včera zabili cestou z Rakúska v aute. Takže vlastne máš pravdu. Skutočný vrchol blahobytu nie je trčať doma. Skutočný vrchol blahobyty je trčať doma u nemeckého dôchodcu a utierať mu prdel až do smrti. V najlepšom prípade až do tej svojej. Vo všeobecnosti je najlepšie rozbiť rodiny, roztrúsiť rodinných príslušníkov po celej Európe. Pre manželov je ideálne, keď sú od seba vzdialení aspoň tisíc kilometrov. Aspoň si môžu vypestovať rozmanitejšiu mikroflóru na genitáliách. A ich deti už vychová televízia a internet. Ale výborné riešenie je aj presťahovať celé rodiny a vyľudniť tak niektoré oblasti ponechajúc ich totálnemu úpadku.
Ale ved v poriadku – nikto tych ludi nenuti ist do zahranicia. Ci myslis, ze by sa to dokonca malo zarazit? Zase do drotov napustit elektrinu, huckat na utecencov zuriovych psov, strielat tych, co by chceli utiect atd. Chyba ti to, co?
Mas pocit, ze som sa niekde vyjadril proti slobodnemu pohybu europskych obcanov vo vnutri Schengenskych hranic?
Stefan, mna skratka stve, ze ludia musia odchadzat za pracou do zahranicia, miesto toho, aby boli pracovne prilezitosti vytvarane tam, kde tito ludia ziju. Zober si, kolko slovenskych rodin je odlucenych. Nie je to ziadny dovod na oslavu.
A nie je to zle len pre samotnu Vychodnu Europu. Zapadne krajiny si to vymysleli, lebo chceli ziskat lacne pracovne sily. Ale sam vidis, co to urobilo napr. s Velkou Britaniou. Nakoniec to bol hlavny dovod ich vystupenia z EU.
Velka Britania si vzdy chcela vyberat len ceresnicky. Vyhod v EU mala dost. Teraz sa bude snazit vytvorit nejaky anglosasky blok (USA, GB, Kanada, Australia…) Budeme potrbovat silnu a integrovanu EU, aby sme odolali. Alternativou je Europa rozdrobena na tajtrlikov. Uz to tu bolo a dlazdilo to cestu ako nacizmu, tak komunizmu.