EuropskeNoviny.sk
Jadrová dohoda s Iránom uzavretá v roku 2015 je tým najlepším spôsobom ako zabezpečiť, že Irán nebude využívať jadrový program na vojenské účely. To je jedno z hlavných posolstiev zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné vecí (FAC) v Luxemburgu, na ktorej Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok.
„Sme presvedčení, že jadrová dohoda s Iránom je potvrdením významu efektívnej medzinárodnej spolupráce. Je to otázka vzájomnej dôvery. Sme presvedčení, že dohoda sa realizuje, čo potvrdili aj výsledky poslednej inšpekcie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Slovensko je presvedčené, že dohoda v podobe, v akej bola uzatvorená, spĺňa svoj účel a je najlepšou dohodou, aká mohla byť za daných okolností vyrokovaná,” uviedol I. Korčok. Spochybňovanie tejto dohody môže zahatať cestu k dosiahnutiu podobných efektívnych dohôd s iných štátmi. „Svet je dnes, pokiaľ ide o jadrové zbrane, vo veľmi nebezpečnej situácii. Najmä pri vyvíjaní tlaku na KĽDR nepotrebujeme oslabovať jadrovú dohodu s Iránom, ale presný opak,” dodal.
Hodnoteniu aktuálnej situácie okolo jadrového a balistického programu Severnej Kórey bola venovaná osobitná časť diskusie FAC, kde ministri prijali ďalší balíček EÚ sankcií voči režimu v Pchjongjangu, nad rámec už existujúcich sankcií OSN. Nové sankcie zahŕňajú úplný zákaz investícií, obmedzenie finančných prevodov do KĽDR, zákaz exportu ropy a ropných produktov do Severnej Kórey, a ďalšie. Povolené sú výnimky z humanitárnych dôvodov. Ako to I. Korčok zdôraznil, pokračovanie severokórejského raketového a jadrového programu je nielen hrubým porušením medzinárodného práva, ale aj vážnou hrozbou pre regionálnu stabilitu, medzinárodnú bezpečnosť a celosvetový režim nešírenia zbraní hromadného ničenia a odzbrojenia. „Je v našom záujme, aby sme skoordinovali svoje úsilie a zvýšili tlak na severokórejský režim. Musíme zapojiť Pchjongjang do zmysluplného dialógu, ktorého konečným cieľom je naplnenie príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN. Pozornosť musíme venovať aj tým tretím krajinám, ktoré nedodržiavajú už dohodnuté sankcie OSN voči Severnej Kórei,” uviedol štátny tajomník MZVaEZ SR.
Treťou témou, ktorá dominovala zasadnutiu FAC bol aktuálny vývoj v Turecku s dôrazom na pôsobenie Turecka v regióne, vrátane hodnotenia stavu demokracie, dodržiavanie ľudských práv a právneho štátu. Ministri zhodnotili aj vonkajšie pôsobenie Turecka, s dôrazom na migráciu, Sýriu, Irak, Irán, či otázky kurdskej menšiny. Ako konštatovali, vzťahy s Tureckom prechádzajú zložitým obdobím. Turecko však zostáva naším strategickým partnerom, kandidátskou krajinou, i partnerom v NATO a považujeme za dôležité zachovať politiku konštruktívnej komunikácie a produktívneho dialógu. Dialóg musí byť vecný, racionálny a zvažujúci dôsledky realizovaných krokov.
V časti týkajúcej sa ľudských práv sa ministri v diskusii s osobitným predstaviteľom EÚ pre ľudské práva Stavrosom Lambrinidisom zamerali na to, ako zefektívniť ľudsko-právnu politiku EÚ a ako lepšie spolupracovať s tretími krajinami v tejto oblasti. Ministri uvítali strednodobé zhodnotenie Akčného plánu EÚ na podporu ľudských práv a demokracie (2015 – 2019) a pokrok dosiahnutý v jeho plnení. Konštatovali, že Akčný plán napomáha zahŕňaniu ľudských práv do všetkých oblastí vonkajších aktivít EÚ. V otázke ľudsko-právneho dialógu diskusia na FAC potvrdila význam, ktorý členské krajiny pripisujú spoločnému vystupovaniu EÚ na multilaterálnych fórach a jasne a čitateľne formulovaným odkazom aj voči tretím krajinám. Slovensko považuje spoločné výstupy EÚ v otázkach ľudských práv za dôležitú súčasť upevňovania našej dôveryhodnosti v oblasti spoločnej zahraničnopolitickej a bezpečnostnej politiky.
Rada prijala závery k Mjanmarsku, Afganistanu a Bosne a Hercegovine. Prijala tiež rozhodnutie o spustení misie EÚ v Iraku zameranej na podporu irackého bezpečnostného sektora.
