V zmysle nového rokovacieho poriadku EP hrozilo, že rozhodnutie výboru LIBE, ktoré schválilo Dublinské nariadenie v októbri na svojom zasadnutí, pôjde priamo na rokovanie s Radou EÚ. Tým by sme obišli poslancov EP. Preto som sa rozhodla spolu s mojimi kolegami zo Slovenska, Česka, ale aj iných členských štátov podpísať pod návrh, ktorým sme „donútili“ v zmysle rokovacieho poriadku hlasovanie o tomto Dublinskom nariadení v pléne EP.
Aj keď sme napokon pri hlasovaní neuspeli, dali sme jasne najavo, že Dublinské nariadenie nemôže obsahovať sankcie pre členské štáty, ktoré nesúhlasia s mechanizmom povinného prerozdeľovania utečencov. Zníženie štrukturálnych fondov pre členské štáty, ktoré by žiadateľov o azyl neprijali je podľa môjho názoru v praxi nerealizovateľné a aj v rozpore s fungovaním EÚ.
Dublinské nariadenie má aj ďalšie sporné časti, ktoré je potrebné zmeniť. Týka sa to napríklad kritéria rodiny – je potrebná definícia, aby pod rodinou neboli aj veľmi vzdialené príbuzenské vzťahy, ktoré by sa ani nedali identifikovať. Preto verím, že Rada EÚ – Rada ministrov vnútra uvedené Dublinské nariadenie zmenia tak, aby bolo funkčné a nápomocné tak utečencom, ktorí potrebujú pomoc. Zároveň ale bude jednoznačné a budú ho rešpektovať a uplatňovať všetky členské štáty.