EuropskeNoviny.sk
V stredu 6. decembra sa konal v poradí už štvrtý Európsky parlament osôb so zdravotným postihnutím, podujatie, ktoré organizujeme spoločne s Európskym fórom zdravotne postihnutých.
„Naše odhodlanie zlepšovať životy zdravotne postihnutých, vychádza z európskych hodnôt ako je sloboda, rovnosť a zapojenie všetkých jednotlivcov do spoločnosti. Tieto hodnoty musíme pretaviť do konkrétnych opatrení, aby mohol každý žiť plnohodnotne a nezávisle,” pripomenul ešte pred podujatím predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani.
Na podujatie zavítalo viac ako šesťsto aktivistov a členov organizácií, ktoré zastupujú postihnutých ľudí. Tohtoročnou témou je účasť na verejnom živote a politike vrátane účasti na voľbách.
Takmer každý šiesty obyvateľ EÚ nad 15 rokov žije s nejakou formou zdravotného postihnutia. A so starnutím populácie bude počet týchto ľudí len narastať. Miera chudoby u týchto ľudí je o 70% vyššia ako u zdravej populácia, je pre nich oveľa ťažšie nájsť si prácu a okrem toho majú vyššie výdavky.
V EÚ dnes existuje spoločná stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia. Európsky parlament vo štvrtok 30. novembra hlasoval o tom, ako sa táto stratégia uplatňuje v praxi. Touto témou sa zaoberá belgická poslankyňa Helga Stevens (ECR), ktorá má hovorí posunkovou rečou. Vo videu vysvetľuje, kde všade ešte potrebujeme zapracovať, aby sa títo ľudia necítili vyčlenení.
Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia
Hlavným cieľom tejto stratégie je vytvoriť Európu bez bariér. Spomína sa tu napríklad zlepšenie prístupnosti, participácia v spoločnosti, rovnosť, podpora zamestnanosti týchto ľudí ako aj inkluzíve vzdelávanie, sociálna ochrana a náležitá zdravotná starostlivosť.
Prijatá bola v roku 2010 ako hlavný nástroj na vykonávanie Dohovoru OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý je právne záväzným dokumentom o ľudských právach. Ľudia so zdravotným postihnutím majú podľa neho nárok uplatňovať si svoje práva a EÚ a jej členské štáty musia implementovať jeho ciele, všetka existujúca aj budúca legislatíva musí byť v súlade s ním.
Zaradiť sa do spoločnosti je pre postihnutých ľudí veľmi ťažké, často čelia diskriminácii, predsudkom a stretávajú sa s rozličnými bariérami. Europoslanci pre nich požadujú spravodlivé zaobchádzanie, autonómiu a prijatie opatrení, ktoré im pomôžu zlepšiť ich životné podmienky. Taktiež pripomínajú, aby EÚ prijala ďalšiu súvisiacu legislatívu, ako je napríklad aj európsky akt prístupnosti.
„Náš problém v podstate spočíva v tom, že vlády pokladajú osoby s postihnutím za súčasť svojej sociálnej politiky. Minister dopravy alebo minister školstva vám povedia, že ide o tému sociálnej oblasti. Daná problematika by mala spadať pod konkrétneho ministra. Postihnutie však nespadá len do jedného sektora. Ovplyvňuje všetky možné spoločenské oblasti, ale mnohé vlády ani ľudia si to neuvedomujú. Presne v tom by mohla Únia zohrať svoju úlohu, ak by dokázala vyňať postihnutie zo sociálnej oblasti,“ vysvetľuje Helga Stevens.
Čo požaduje Európsky parlament:
- povinný bezbariérový prístup na verejných miestach,
- inkluzíve vzdelávanie a sprístupnenie iniciatív EÚ, vrátane Erasmu+;
- absolútnu bezbariérovosť núdzovej linky 112;
- špeciálnu pozornosť pre postihnuté ženy a deti
- kvóty na zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím vo verejnom aj súkromnom sektore.
