Komisia predstavila plán nových rozpočtových nástrojov pre stabilnú eurozónu

Komisia nadväzuje na víziu načrtnutú v správe piatich predsedov z júna 2015 a v diskusných dokumentoch o prehĺbení hospodárskej a menovej únie a o budúcnosti financií EÚ z jari 2017 a predkladá plán na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie aj s konkrétnymi krokmi, ktoré sa majú podniknúť v nasledujúcich 18 mesiacoch. Ako súčasť tohto balíka predkladá aj niekoľko iniciatív. Celkovým cieľom je posilniť jednotnosť, účinnosť a demokratickú zodpovednosť hospodárskej a menovej únie v Európe do roku 2025.

Predseda Juncker v tejto súvislosti uviedol: „Po rokoch kríz teraz nastal vhodný čas, aby sme chopili budúcnosť Európy do vlastných rúk. Súčasný solídny hospodársky rast nás motivuje, aby sme pokročili v snahe dosiahnuť jednotnejšiu, účinnejšiu a demokratickejšiu hospodársku a menovú úniu, ktorá bude prínosná pre všetkých našich občanov. Najlepší čas na opravu strechy je, keď svieti slnko.“

Prehĺbenie hospodárskej a menovej únie povedie k väčšej zamestnanosti, vyššiemu rastu, väčším investíciám, väčšej sociálnej spravodlivosti a makroekonomickej stabilite. Jednotná mena Európanov chráni a prináša im príležitosti, pričom silná a stabilná eurozóna má zásadný význam nielen pre jej členov, ale aj pre celú EÚ. V posledných rokoch sa vykonali dôležité inštitucionálne reformy na posilnenie hospodárskej a menovej únie v Európe, jej štruktúra však zostala nedokončená. Plán, ktorý sa predkladá, je reakciou na zostávajúce výzvy a udáva ďalší postup.

Hospodárska a finančná kríza, ktorá postihla Európu, sa nezačala v eurozóne, odhalila však niektoré jej inštitucionálne nedostatky. O necelých desať rokov neskôr vďaka rozhodnému úsiliu na všetkých úrovniach Európa zažíva výrazné oživenie a hospodársky rast vo všetkých členských štátoch Nezamestnanosť je na najnižšej úrovni od roku 2008. Indikátor ekonomického sentimentu zaznamenal najvyššiu hodnotu od roku 2000. Európania zároveň vyjadrujú jednotnej mene najsilnejšiu podporu od zavedenia eurobankoviek a euromincí.

Naskytá sa nám tak vhodná príležitosť na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie v Európe. Nasledujúcich osemnásť mesiacov by sme mali využiť na vykonanie ďalších potrebných krokov podľa dohody v Agende lídrov.

Balík obsahuje okrem plánu štyri hlavné iniciatívy:

1. Návrh na zriadenie Európskeho menového fondu (EMF) zakotveného v právnom rámci EÚ a vychádzajúceho zo zavedenej štruktúry Európskeho mechanizmu pre stabilitu. V posledných rokoch zohráva Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) rozhodujúcu úlohu pri zabezpečovaní stability v eurozóne tým, že členským štátom pomáha znovu získať alebo udržať si prístup na trhy so štátnymi dlhopismi. Európsky menový fond by vychádzal z modelu EMS, pričom jeho súčasné finančné a inštitucionálne štruktúry by zostali v zásade zachované, a to aj pokiaľ ide o úlohu národných parlamentov. Mal by teda byť naďalej nápomocný členským štátom eurozóny, ktoré sa ocitnú vo finančných ťažkostiach. Európsky menový fond by zároveň poskytoval spoločný zabezpečovací mechanizmus pre jednotný fond na riešenie krízových situácií. Fungoval by ako veriteľ poslednej inštancie s cieľom uľahčovať riadne riešenie krízových situácií bánk v ťažkostiach. Predpokladá sa aj pohotovejšie rozhodovanie v naliehavých prípadoch a priamejšie zapojenie do riadenia programov finančnej pomoci. Postupne by sa v rámci Európskeho menového fondu vypracovali aj nové finančné nástroje, napríklad na podporu možnej stabilizačnej funkcie. Európsky parlament a Rada sa vyzývajú, aby tento návrh prijali do polovice roka 2019.

2. Návrh na začlenenie podstaty Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe do právneho rámca Únie, pričom sa zohľadní primeraná flexibilita zakotvená v Pakte stability a rastu, ktorú Komisia vytýčila od januára 2015. V roku 2012 sa 25 signatárskych členských štátov uvedenej zmluvy právne zaviazalo, že do piatich rokov od nadobudnutia jej platnosti začlenia podstatu zmluvy do práva Únie. Malo by sa tak teda stať 1. januára 2018. Vyzval na to aj Európsky parlament. Návrhom sa do práva Únie začleňujú hlavné prvky zmluvy s cieľom podporiť stabilné fiškálne rámce na vnútroštátnej úrovni. Je plne v súlade s existujúcimi pravidlami vymedzenými v primárnej a sekundárnej legislatíve. Európsky parlament a Rada sa vyzývajú, aby tento návrh prijali do polovice roka 2019.

3. Oznámenie o nových rozpočtových nástrojoch pre stabilnú eurozónu v rámci Únie, v ktorom sa uvádza predstava, ako možno v rámci súčasných aj budúcich verejných financií EÚ vypracovať určité rozpočtové funkcie dôležité pre eurozónu aj pre EÚ ako celok. Oznámenie sa zaoberá štyrmi osobitnými funkciami. Sú to: a) podpora členských štátov pri štrukturálnych reformách prostredníctvom nástroja na realizáciu reforiem a technickej podpory na požiadanie členských štátov; b) špecializovaný nástroj konvergencie určený členským štátom, ktoré sa pripravujú na vstup do eurozóny; c) zabezpečovací mechanizmus pre bankovú úniu prostredníctvom EMF/EMS, ktorý sa má dohodnúť do polovice roka 2018 a má začať fungovať do roku 2019, a d) stabilizačná funkcia na zachovanie úrovne investícií v prípade veľkých asymetrických otrasov. Komisia predloží potrebné iniciatívy v máji 2018 v rámci svojich návrhov týkajúcich sa viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2020. Následne sa Európsky parlament a Rada vyzvú, aby tieto návrhy prijali do polovice roka 2019. Na obdobie rokov 2018 – 2020 Komisia navrhuje aj posilniť program na podporu štrukturálnych reforiem, pričom dostupné financovanie na činnosti technickej podpory sa zdvojnásobí a do roku 2020 tak dosiahne 300 mil. EUR. Komisia zároveň navrhuje, aby sa nový nástroj na realizáciu reforiem skúšal v pilotnej fáze. Navrhuje preto cielené zmeny nariadenia o spoločných ustanoveniach, ktorými sa riadia európske štrukturálne a investičné fondy, aby sa možnosti využitia časti ich výkonnostnej rezervy rozšírili na podporu dohodnutých reforiem. Európsky parlament a Rada sa vyzývajú, aby posledné dva návrhy prijali do roku 2018.

4. Oznámenie, v ktorom sa objasňujú možné funkcie európskeho ministra hospodárstva a financií, ktorý by mohol pôsobiť ako podpredseda Komisie a predseda Euroskupiny, čo umožňujú platné zmluvy EÚ. Spojením existujúcich povinností a dostupných odborných znalostí pod jednu strechu by tento nový post posilnil súdržnosť, účinnosť, transparentnosť a demokratickú zodpovednosť tvorby hospodárskej politiky EÚ a eurozóny, pričom vnútroštátne právomoci by sa v plnej miere rešpektovali. Dosiahnutie spoločnej dohody o úlohe tohto ministra do polovice roka 2019 by umožnilo, aby sa táto funkcia zaviedla pri zostavovaní nadchádzajúcej Komisie. Euroskupina by sa potom takisto mohla rozhodnúť zvoliť si ministra za predsedu na dve po sebe idúce obdobia, aby sa obe funkčné obdobia zosúladili.

Predkladaný balík opatrení nie je prvým ani posledným krokom v procese dobudovávania hospodárskej a menovej únie v Európe, ktorý je jednou z najdôležitejších priorít Junckerovej Komisie, ako o tom svedčia jeho politické usmernenia, správa piatich predsedov a diskusné dokumenty o prehĺbení hospodárskej a menovej únie a o budúcnosti financií EÚ. Všetky doteraz podniknuté reformy viedla snaha o zlúčenie solidarity a zodpovednosti na všetkých úrovniach. Táto snaha je aj ústrednou prioritou balíka.

Do európskych plachiet duje priaznivý vietor, nielen pokiaľ ide o ekonomickú výkonnosť, ale aj z hľadiska dôvery občanov k jednotnej mene. Potvrdzuje to práve uverejnený nový bleskový prieskum Eurobarometra o eurozóne, podľa ktorého si 64 % respondentov myslí, že euro je „dobrou vecou“ pre ich krajinu.

Súvislosti

Predkladaný balík je súčasťou širšieho Plánu na vytvorenie jednotnejšej, silnejšej a demokratickejšej Únie predsedu Komisie Junckera, ako aj nadväzujúcej Agendy lídrov pred zasadnutím v Sibiu, ktorú predložil predseda Európskej rady Donald Tusk, kde by sa mali 9. mája 2019 prijať dôležité rozhodnutia o budúcnosti Európy. Balík vychádza aj z myšlienok, ktoré predstavil Európsky parlament a francúzsky prezident Emmanuel Macron vo svojom prejave, ktorý predniesol v septembri na Sorbonne. Predkladá sa ešte pred inkluzívnym samitom eurozóny, ktorý sa koná 15. decembra 2017 a na ktorom sa lídri EÚ stretnú, aby prvýkrát prediskutovali ďalšie kroky, ktoré treba prijať, a v súvislosti s osobitným zasadnutím naplánovaným na 28. – 29. júna 2018, kde sa má dospieť ku konkrétnym rozhodnutiam.