EuropskeNoviny.sk
Napriek tomu, že Bulharsko a Rumunsko splnili všetky pravidlá Schengenu, stále nedošlo k zhode v Rade Európy a rozhodnutie o ich prijatí sa opakovane odkladá. Proces o prijatí do Schengenu prebieha aj s Chorvátskom.
Predstaviteľ Zastúpenia Rumunska podčiarkol, že Rumunsko aj Bulharsko spĺňajú Schengenské požiadavky a chcú naďalej posilňovať integráciu Schengenu. Rumuni podporujú balíček inteligentných hraníc a boli aj medzi prvými, ktorí prijali takzvané PNR, čo sú záznamy o menách cestujúcich. Rumunsko sa podieľa aj na relokáciách, keďže v kontexte svojich záväzkov presunuli okolo 700 utečencov. Sú presvedčení, že bezpečnosť aj voľný pohyb môžu ísť ruku v ruke.
„Tento rok chcú Bulharsko a Rumunsko ako predsedajúce krajiny využiť nato, aby presvedčili ostatné členské krajiny o tom, že sú skutočne pripravené pre vstup do Schengenského priestoru, že si plnia všetky povinnosti a nič nebráni tomu, aby sa Schengenský priestor Európskej únie rozšíril aj na juh Európy. Osobne si myslím, že staré členské štáty majú dvojaký meter a svojim kritickým postojom voči Bulharsku a Rumunsku v otázke Schengenu, sú nespravodliví. Bulhari aj Rumuni už dávno splnili všetky kritéria pre vstup. Sú veľmi lojálni aj pri riešení migračnej krízy a re-alokácii utečencov,“ povedala slovenská europoslankyňa Monika Smolková.
Od začiatku migračnej krízy sa na adresu Schengenu ozýva niekoľko iniciatív, ktoré volajú po reforme. Niektoré krajiny od roku 2015, kedy nastal masívny prílev nepravidelnej migrácie a dochádzalo k druhotným pohybom migrantov, zaviedli kontroly na vnútorných hraniciach Schengenského priestoru. Následne prijala Komisia iniciatívy, ktorými sa malo normálne fungovanie tohto priestoru obnoviť.
Následné teroristické útoky vytvorili ďalší tlak na zlepšenie fungovania Schengenu a prijali sa nové systémy evidencie osôb pohybujúcich sa v tomto priestore. Revidovaná smernica o Schengenskom priestore zaviedla aj hodnotiaci a monitorovací mechanizmus, na základe ktorého boli vyzbierané mnohé údaje z členských štátov.
V rámci diskusie pre výbor LIBE, ktorá sa zaoberala práve Schengenom bola prezentovaná aj štúdia CEPS. Štúdia vyzdvihla práve predĺženie lehôt na zavedenie kontrol v rámci Schengenského kódexu, a tiež vyzdvihla primerané kontroly na vnútroštátnej úrovni. Tie odporúča aj Európska komisia.
