EuropskeNoviny.sk
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR spustilo koncom minulého roka komunikačný program o význame členstva Slovenska v Severoatlantickej aliancii. Prečo je potrebné o NATO diskutovať vysvetľuje vedúci Oddelenia strategickej komunikácie MZVaEZ SR Miroslav Wlachovský.
V rámci rezortu diplomacie šéfujete Oddeleniu strategickej komunikácie. Čo si pod týmto pojmom máme predstaviť?
Strategická komunikácia znamená komunikáciu o dlhodobých prioritách slovenskej zahraničnej politiky, komunikáciu, ktorá je cielená a venuje sa tým témam, ktoré slovenská zahraničná politika sleduje už od svojho vzniku. Témami sú naše členstvo v EÚ a v NATO, cez ktoré si zaisťujeme bezpečnosť a princípy, na ktorých stojí slovenská zahraničná politika.
Akú komunikačnú stratégiu ste zvolili v prípade nášho členstva v NATO?
Slovensko sa minulý rok v júni prihlásilo, ako jedna z piatich pilotných krajín k projektu Severoatlantickej aliancie, ku komunikačnému programu WE ARE NATO. Okrem nás je do tohto programu zapojená Veľká Británia, Portugalsko, Rumunsko a Kanada. Cieľom je sprostredkovať našim občanom ako funguje NATO. Kto sú tí ľudia, ktorí reálne tvoria Alianciu, čím sa zaoberajú. Táto kampaň má rôzne podoby. Výrazná je v online priestore, kde sprostredkovávame aktivity Aliancie prostredníctvom videí alebo krátkych postov na sociálnych sieťach. V spolupráci s mimovládnymi organizáciami robíme diskusie najmä so stredoškolskou mládežou, pretože práve títo mladí ľudia dostatočne nevnímajú, prečo potrebujeme Alianciu a prečo sme do nej zapojení. Chceme posilniť povedomie, že z nášho pohľadu je to jediný reálny garant slovenskej bezpečnosti.
Načo nám je NATO? Ide len o bezpečnostné hľadisko?
NATO je dobrovoľné združenie krajín, ktoré si chcú navzájom pomáhať pri zaistení bezpečnosti a pri svojej obrane. NATO vzniklo v roku 1949 s malým počtom krajín, dnes ich je 29. To dokumentuje príťažlivosť bezpečnostných záruk tejto organizácie. Jednoducho, spolu sme silnejší, rešpektovanejší a NATO okrem toho, že kladie dôraz na bezpečnosť, kladie tiež dôraz aj na niektoré charakteristiky, ktoré by členské krajiny mali spĺňať vrátane rešpektovania demokratických pravidiel a rešpektu voči ostatným krajinám.
Aké sú reakcie verejnosti na vysvetľovaciu stratégiu nášho členstva v NATO? Stretávate sa s pochopením alebo opačne?
V princípe sa stretávame s pochopením. Reakcie sú, samozrejme, rôzne. Sú aj negatívne. Koniec-koncov ide o politicko-vojenskú organizáciu, čiže je tam aj ten vojenský rozmer. Pri vojenských akciách ľudia zomierajú a je to mimoriadne citlivá vec, ale z podujatí, ktoré som ja absolvoval som mal pocit, že ľudia na Slovensku rozumejú, prečo potrebujeme Alianciu.
Krátko po spustení iniciatívy WE ARE NATO sa predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ľuboš Blaha vyjadril, že sa za peniaze daňových poplatníkov deťom ukazujú americké tanky, stíhačky a bomby, pričom sa vytvára dojem, že svet chránia tí, čo vedú vojny, nie tí, čo chcú rovnováhu, odzbrojovanie a mier. Dokonca odporučil verejnosti video ani nepozerať. Dotklo sa ho tiež, že o iniciatíve neboli vopred poslanci informovaní. Ako reagovali ďalší politici?
Nestretávame sa s takouto reakciou často a myslím si, že aj v prípade pána predsedu išlo o nedorozumenie a nepochopenie toho, akým spôsobom ten komunikačný program bude tvorený a aj financovaný.
Aké sú finančné náklady?
Z nášho pohľadu sú zanedbateľné, zdieľame materiály s partnermi v Aliancii. Myslím si, že tie produkty, ktoré sme doteraz pustili na sociálnych sieťach majú svoju kvalitu a hlavne majú svoju výpovednú hodnotu postavenú na faktoch.
