Začiatok plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu (EP) bude venovaný problematike obehového hospodárstva a potrebe dôsledného monitoringu pri napĺňaní cieľov týkajúcich sa ochrany životného prostredia v Európskej únii (EÚ).
Téma ohľadom významu obehového hospodárstva v EÚ sa prvý krát výraznejšie otvorila ešte v roku 2014. „Dôvodom je napríklad obmedzené množstvo niektorých, v priemyselnej výrobe často využívaných prírodných zdrojov, zvyšujúce sa náklady na ich ťažbu, ale často aj neúmerne vysoká miera jednostrannej závislosti členských štátov na dodávateľoch týchto surovín z krajín mimo priestoru EÚ,“ priblížila poslankyňa EP Monika Beňová.
Obehové hospodárstvo sa veľa krát spája najmä s recykláciou, tá je však len jednou z jeho dôležitých súčastí. „Zásadné je už samotné navrhovanie a dizajn výrobných procesov, produktov a služieb. Recyklácia je len jedným z čiastkových prvkov, ktorým možno obmedziť plytvanie surovinami,“ uviedla europoslankyňa. Pre viaceré európske krajiny, vrátane Slovenska, však práve potreba zvýšenia miery recyklácie v nadchádzajúcom období, predstavuje z hľadiska zavádzania obehového hospodárstva najväčšiu výzvu. „Dôvodom je, že si to bude vyžadovať zmenu v prístupe a zvyklostiach mnohých ľudí pri nakladaní s ich odpadom. To sa aj na základe skúseností z iných štátov nedeje ľahko,“ vysvetlila Monika Beňová.
Podpora obehového hospodárstva by mala pozitívne prispievať aj k ďalšiemu hospodárskemu rastu. „Podľa uskutočnených analýz je tu potenciál na vznik státisícov nových udržateľných pracovných miest. Zároveň platí, že finančné prostriedky, ktoré sa štátom pri efektívnejšom nakladaní s odpadom podarí usporiť, môžu byť využité inde, napríklad v sociálnej oblasti,“ uzavrela.