EÚ plánuje investovať 9,2 mld. eur na svoj prvý digitálny program

Stratégiou digitálneho jednotného trhu vytvorila Komisia regulačný rámec zodpovedajúci digitálnej ére. Stratégiu však treba doplniť o rovnako ambiciózne financovanie a investície do programu Digitálna Európa zameraného na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a na rozvoj a posilňovanie strategických európskych digitálnych kapacít. Tieto kľúčové kapacity sa týkajú vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti a pokročilých digitálnych zručností a zabezpečujú ich široké využitie a dostupnosť pre podniky i verejný sektor vo všetkých hospodárskych a spoločenských sférach.

Podpredseda Komisie pre digitálny jednotný trh Andrus Ansip k tomu uviedol: „Digitálny jednotný trh poskytuje právny rámec, vďaka ktorému môžu ľudia i podniky naplno využívať výhody digitálnej transformácie. Naším cieľom je prispôsobiť rozpočet EÚ budúcim výzvam: digitálna transformácia sa zohľadňuje vo všetkých návrhoch, počnúc dopravou, energetikou a poľnohospodárstvom až po zdravotnú starostlivosť a kultúru. Na posilnenie týchto trendov preto navrhujeme vyššie investície do umelej inteligencie, superpočítačov, kybernetickej bezpečnosti, zručností a elektronickej verejnej správy, teda oblastí, ktoré vedúci predstavitelia EÚ považujú za kľúčové pre budúcu konkurencieschopnosť EÚ.“

Komisárka pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Marija Gabrielová k tomu dodala: „To, že máme prvý digitálny program pre celú Európu, je významný krok, ktorý posilní postavenie Európy ako svetovej jednotky v oblasti digitálnej transformácie. Investovať budeme do kľúčových digitálnych kapacít ako umelá inteligencia, vysokovýkonná výpočtová technika a kybernetická bezpečnosť a podobne ako pri všetkých našich ostatných digitálnych iniciatívach budú aj v tomto programe na prvom mieste európski občania. Jedným z hlavných pilierov tohto programu sú investície do občanov, aby získali pokročilé digitálne zručnosti nevyhnutné pre prístup k najnovším digitálnym technológiám a k ich využívaniu.“

Návrh Komisie sa zameriava na päť oblastí:

1. Superpočítače: Podpora vo výške 2,7 miliardy EUR bude smerovať do budovania a posilňovania supervýkonnej výpočtovej techniky a spracovania údajov v Európe, ktoré sú kľúčové pre rozvoj viacerých oblastí, od zdravotnej starostlivosti a energie z obnoviteľných zdrojov až po bezpečnosť automobilov a kybernetickú bezpečnosť. Touto finančnou podporou sa zabezpečí účinnejšie a rozsiahlejšie využívanie supervýkonnej výpočtovej techniky vo verejnom i v súkromnom sektore vrátane malých a stredných podnikov. Digitálna Európa sa bude snažiť zaviesť do rozpočtového roku 2022/2023 superpočítačovú a dátovú infraštruktúru svetovej úrovne s exaflopovými kapacitami (miliarda miliárd, t. j. 10¹⁸ výpočtov za sekundu) a do rozpočtového roka 2026/2027 so zariadeniami s kapacitou nad rámec exaflopového výkonu. EÚ tak bude disponovať vlastnými nezávislými a konkurencieschopnými technológiami a bude môcť pracovať so špičkovými aplikáciami a rozšíriť dostupnosť a využívanie supervýkonnej výpočtovej techniky. Plánované iniciatívy nadviažu na európsku stratégiu v oblasti superpočítačov, ktorá pomôže EÚ napredovať v mnohých oblastiach, od zdravotnej starostlivosti a energie z obnoviteľných zdrojov až po bezpečnosť automobilov a kybernetickú bezpečnosť.
2. Umelá inteligencia: Na rozšírenie umelej inteligencie do všetkých európskych hospodárskych a spoločenských sfér sa plánuje vynaložiť 2,5 mld. EUR. Tento rozpočet vychádza z európskeho prístupu k umelej inteligencii, ktorý bol predstavený 25. apríla 2018: jeho cieľom je maximalizovať prínos umelej inteligencie prostredníctvom zvýšených investícií, pričom sa zohľadnia sociálno-ekonomické zmeny, ktoré prináša umelá inteligencia, a zabezpečí sa náležitý etický a právny rámec. Program Digitálna Európa zlepší prístup verejných orgánov a podnikov, najmä tých najmenších, k zariadeniam na testovanie a experimenty s umelou inteligenciou v členských štátoch. Vyššie investície na výskum a inováciu v rámci programu Európsky horizont sa zas postarajú o to, aby EÚ ostala na čele vedeckého a technického vývoja v oblasti umelej inteligencie. Komisia navrhuje vytvoriť spoločné „európske knižnice“ algoritmov dostupné pre všetkých, ktoré verejnému i súkromnému sektoru pomôžu určiť a získať tie najvhodnejšie riešenia pre ich potreby. V centrách digitálnej inovácie v celej EÚ budú k dispozícii otvorené platformy a prístup k priemyselným dátovým priestorom pre umelú inteligenciu, vďaka čomu budú mať malé podniky a miestni inovátori k dispozícii testovacie zariadenia a odborné znalosti.
3. Kybernetická bezpečnosť a dôvera: Do ochrany digitálneho hospodárstva EÚ, spoločnosti a demokracie sa investujú 2 mld. EUR, ktoré sa vynaložia na zvyšovanie kybernetickej obrany a priemyselného odvetvia kybernetickej bezpečnosti EÚ, financovanie najmodernejšieho vybavenia a infraštruktúry, ako aj podporu rozvoja potrebných zručností a znalostí. Návrh nadviaže na širokú škálu opatrení v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré boli predložené v septembri 2017, a na prvé celoeurópske právne predpisy o kybernetickej bezpečnosti, ktoré nadobudli účinnosť v máji 2018.
4. Digitálne zručnosti: Podporou vo výške 700 miliónov EUR sa zabezpečí, aby mala súčasná a budúca pracovná sila možnosť ľahko získať pokročilé digitálne zručnosti prostredníctvom dlhodobých a krátkodobých kurzov odbornej prípravy a stáží na pracovisku, bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte majú pobyt. V rámci programu Digitálna Európa sa budú v centrách digitálnej inovácie uskutočňovať cielené programy na pomoc malým a stredným podnikom a verejným správam, vďaka ktorým získa ich personál potrebné pokročilé zručnosti. Tie mu umožnia prístup k novým príležitostiam, ktoré ponúkajú superpočítače, umelá inteligencia a kybernetická bezpečnosť.
5. Zabezpečenie širokého využívania digitálnych technológií vo všetkých hospodárskych a spoločenských sférach: Podporou vo výške 1,3 miliardy EUR sa zabezpečí digitálna transformácia verejnej správy a verejných služieb a ich interoperabilita v rámci celej EÚ a uľahčí sa prístup k technológiám a know-how pre všetky podniky, najmä malé a stredné podniky. Centrá digitálnej inovácie budú pre malé a stredné podniky a verejnú správu slúžiť ako jednotné kontaktné miesta (one-stop shops) poskytujúce prístup k technologickým poznatkom a experimentálnym zariadeniam a poskytnú aj poradenstvo na lepšie posúdenie digitálnej transformácie projektov. Sieť centier digitálnych inovácií sa podporí tak, aby zaistila čo najširšie geografické pokrytie v celej Európe. Centrá digitálnej inovácie sú v súčasnosti jedným z kľúčových prvkov stratégie digitalizácie európskeho priemyslu.

Ďalšie kroky

Na to, aby prostriedky EÚ začali čo najskôr prinášať prvé výsledky, je nevyhnutné rýchle dosiahnutie dohody o všeobecnom dlhodobom rozpočte EÚ a jeho sektorových návrhoch.

Naliehavosť situácie a rozsah požadovaných investícií dáva silný dôvod na zásah EÚ, ktorý umožní spoločne financovať a koordinovať činnosti v takej miere, aby bolo možné reagovať na výzvy, ktoré prináša digitálna transformácia. Vďaka tomu by mali byť výhody nových digitálnych technológií dostupné pre všetkých.

Ak sa investičná medzera rýchlo nevyrieši, inovačnej kapacite a priemyselnej konkurencieschopnosti EÚ by mohlo hroziť oslabenie.

Dosiahnutím dohody o budúcom dlhodobom rozpočte už v roku 2019 by sa zabezpečil hladký prechod zo súčasného dlhodobého rozpočtu (2014 – 2020) na nový rozpočet a zaistila by sa predvídateľnosť financovania pre dobro všetkých.

Súvislosti

Digitálna Európa je nový program a v návrhu nového dlhodobého rozpočtu EÚ bude figurovať pod kapitolou „Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika“. Vychádza zo stratégie digitálneho jednotného trhu spustenej v máji 2015 a z jej úspechov dosiahnutých v priebehu uplynulých rokov a jeho hlavným cieľom je usmerňovať digitálnu transformáciu Európy tak, aby z nej profitovali občania i podniky.

Dodatočné finančné prostriedky EÚ umožnia vyššie investície do digitálnej ekonomiky a spoločnosti. Komisia navrhuje aj zvýšenie rozpočtu pre projekty digitálnej infraštruktúry v rámci Nástroja na prepájanie Európy, a to na 3 miliardy EUR. Nástroj na prepájanie Európy sa zameriava na projekty s najvyššou európskou pridanou hodnotou, predovšetkým na cezhraničné prepojenia. Prispieva k tomu, aby všetky hlavné socioekonomické subjekty, ktoré sú hnacou silou rozvoja – školy, nemocnice, dopravné uzly, hlavní poskytovatelia verejných služieb a vysoko digitalizované podniky – mali do roku 2025 prístup k progresívnemu širokopásmovému pripojeniu.

Popri Digitálnej Európe je potrebné pokračovať vo financovaní výskumu a inovácií pre najnovšiu generáciu digitálnych technológií a toto financovanie posilniť v budúcom viacročnom finančnom rámci v programe Európsky horizont. Tieto dva programy budú navzájom spolupracovať: zatiaľ čo Európsky horizont poskytne dôležité investície do výskumu a inovácií, Digitálna Európa bude vychádzať z ich výsledkov, vytvorí potrebnú infraštruktúru a podporí zavádzanie a budovanie kapacít, ktoré budú slúžiť ako podklad pre budúci výskum v oblasti umelej inteligencie, robotiky, vysokovýkonnej výpočtovej techniky a veľkých dát.