EuropskeNoviny.sk
BRATISLAVA – Bezpečnostné prostredie na Slovensku vlani ovplyvňovali pokračujúce ozbrojené konflikty na Ukrajine, v Sýrii, Iraku, Líbyi, Afganistane či Jemene, migrácia, napätá globálna situácia súvisiaca s agresívnym správaním Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR), ale aj celková bezpečnostná situácia v Európe, ktorá je poznačená pretrvávajúcim napätím vo vzťahu EÚ a NATO s Ruskou federáciou v dôsledku jej nelegálnych krokov voči Ukrajine a pokračujúcej podpore separatistov na východnej Ukrajine.
Na bezpečnostné prostredie SR má vplyv aj situácia na Západnom Balkáne a hrozba terorizmu v ostatných štátoch EÚ súvisiaca aj s návratom európskych občanov, ktorí odišli bojovať za Islamský štát. Konštatuje to Správa o bezpečnosti Slovenskej republiky za rok 2017, ktorú do medzirezortného pripomienkového konania predložil Úrad vlády SR. Podľa správy najvýznamnejším rozhodnutím s dlhodobým dopadom bolo schválenie novej Bezpečnostnej stratégie, Obrannej stratégie a Vojenskej stratégie SR a významným krokom bolo schválenie zákona o kybernetickej bezpečnosti. Správa takisto hovorí o tom, že v roku 2017 sa nevyskytli bezpečnostné incidenty alebo bezpečnostné udalosti, ktoré by narušili ústavné zriadenie SR, fungovanie ústavných orgánov SR, bezpečnosť ústavných činiteľov alebo činnosť verejnej správy.
Pokiaľ ide o hrozby z Kremľa, Rusko podľa správy pokračovalo vo zvyšovaní vojenských kapacít a ich pripravenosti v blízkosti hraníc NATO, kde tiež robili rozsiahle vojenské cvičenia zahŕňajúce aj scenár konfliktu s členskými štátmi NATO. „Pokračovali cielené operácie voči jednotlivým členským štátom EÚ a NATO v snahe ovplyvniť ich vnútropolitické a volebné procesy, zvýšiť ich vnútornú nestabilitu, oslabiť ich jednotu a principiálny postoj k porušovaniu medzinárodného práva. V prípade SR sa tieto aktivity prejavovali najmä cieleným šírením propagandy a dezinformácií zameraných proti hodnotovému systému a demokratickému zriadeniu SR, ale tiež pretrvávajúcou podporou extrémistických skupín vystupujúcich proti členstvu SR v EÚ a NATO, čoho dôsledky sa môžu naplno prejaviť v nešpecifikovanom časovom horizonte,“ konštatuje správa.
Dokument hovorí aj o činnosti slovenskej pravicovo-extrémistickej (PEX) a ľavicovo-extrémistickej scény (LEX). „Na šírenie svojich postojov PEX naďalej využívali prevažne internet, a to najmä sociálnu sieť Facebook. Hlavnými prezentačnými témami PEX ostali kritika politickej scény v SR a EÚ, vrátane požiadavky za vystúpenie SR z EÚ a NATO. Protiimigračnú a protiislamskú agendu opätovne nahradila kritika riešenia rómskej otázky. Súčasťou propagačných aktivít PEX bolo aj organizovanie rôznych navonok dobročinných a charitatívnych akcií, na ktorých boli prezentované znaky pripomínajúce neonacistickú symboliku,“ uvádza sa v správe s tým, že od minulého roka je dostupný zdokonaľovací kurz s názvom Monitorovanie, odhaľovanie, objasňovanie a vyšetrovanie extrémizmu v kyberpriestore, cieľom ktorého je odborne zdokonaliť policajtov.
V otázke terorizmu správa informuje, že nezaznamenali aktivity smerujúce k príprave teroristického útoku na území SR alebo k využitiu územia SR na uskutočnenie teroristického útoku v zahraničí. SR nečelila žiadnemu teroristickému útoku ani inému vážnemu bezpečnostnému incidentu, ktorý by ohrozoval životy a zdravie obyvateľov SR. Bezpečnostné prostredie však ovplyvňuje hrozba terorizmu v členských štátoch. Teroristické útoky, ktoré sa vlani stali, boli najmä na území Veľkej Británie, Francúzska, Turecka a Španielska. Prevažnú väčšinu vykonali náboženskí extrémisti alebo priamo teroristická organizácia tzv. Islamský štát. Hrozbu predstavujú aj občania, ktorí sa narodili v EÚ, odišli bojovať za Islamský štát a vracajú sa späť do EÚ.
Zo správ o bezpečnosti na území jednotlivých krajov za rok 2017 vyplýva, že naďalej pretrváva nedostatočné personálne, organizačné a materiálno-technické zabezpečenie osobitných útvarov okresných úradov na plnenie úloh na úseku krízového riadenia a obrany štátu. „Pretrvávajú nedoriešené koncepčné a právne problémy – jednotné organizačné a personálne zázemie koordinačných stredísk, procesy reakcie na vzniknuté mimoriadne udalosti, funkcionality používanej technológie, spôsob, rozsah a formy odbornej prípravy jednotlivých zložiek, respektíve otázky financovania v oblasti integrovaného záchranného systému,“ píše sa v správe s tým, že ďalšie nedostatky sa týkajú personálu a technického vybavenia hasičských staníc v konkrétnych okresoch či stavu civilnej ochrany vrátane stavu vybavenia varovného systému SEHIS.
Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk
