Ján Figeľ: Sloboda náboženstva a svedomia vo svete je na ústupe

Od roku 2016 vo funkcii Osobitného vyslanca pre podporu náboženskej slobody a presvedčenia mimo Európskej únie pôsobí Ján Figeľ. V rozhovore sme sa pýtali na výsledky tohoto obdobia i na perspektívu tejto novej agendy do budúcnosti.

Čo považujete osobne za viac ako dva roky v tomto úrade za najvýraznejšie konkrétne úspechy?

Celkovo je to fakt, že nielen poslanie Osobitného vyslanca nielen existuje aj po dvoch rokoch, ale má dôveru a rastúcu podporu pre pokračovanie a pre posilnenie. Podarilo sa zvýšiť povedomie v inštitúciách EÚ o dôležitosti náboženskej slobody ako rozhodujúcej súčasti a kritéria dodržiavania ľudských práv vo svete. Napríklad: Po 25 rokoch boli poprvýkrát udeľované novinárske ceny Lorenza Nataliho za žurnalistiku o náboženskom prenasledovaní respektíve o medzináboženskom dialógu a spolupráci. V rámci tradičných Európskych dní rozvoja v Bruseli bola v júni 2018 prvá veľká konferencia na tému náboženstva a postavenia žien.

Aj tam, kde vládnu tvrdé režimy alebo je nepokoj, sa podarili dobré diela alebo začali pozitívne procesy. Napríklad po mojich rokovaniach a návšteve v Sudáne bolo prepustených 9 väzňov svedomia, z toho v dvoch prípadoch išlo o celoživotné tresty. V Iraku pracujeme na procese stabilizácie, zmierenia, návratu utečencov a nastolenia spravodlivosti a novej spolupráce medzi náboženskými skupinami a komunitami. V Pakistane napriek dvojnásobnému odmietnutiu vládou som dnes už opakovane pozývaný na spoluprácu. Jej zámerom je podpora pluralizmu a rovnakého občianstva pre všetkých, čo je dôležité zvlášť pre prenasledované menšiny. Dostal som sa do Vietnamu, dôležité boli rokovania v Jordánsku, Nigérii, Senegale, Libanone, ale aj v Rusku, Južnej Kórei, UAE, Maroku, pripravujú sa cesty do Egypta, Burkiny Faso, Indonézie, Malajzie… Požiadal som o ústretové diplomatické kontakty v Indii, Číne, Iráne.

Rozvinul som vzťahy a dialóg vnútri EÚ s členskými štátmi a tiež s OSN v New Yorku a v Ženeve, s USA a s Vatikánskou diplomaciou. Veľmi dobre sa spolupracuje s medzinárodnými mimovládnymi organizáciami ako sú ACN, CSW, Open Doors, Brot für die Welt, Sant Egidio a ďalšie.

Za špecifické ovocie svojej práce vnútri EÚ považujem vznik podobných funkcií vo viacerých členských štátoch. Od môjho vymenovania vznikli obdobné funkcie v Maďarsku, Dánsku, Nemecku a vo Veľkej Británii.

Pred nedávnom prebehla v Denníku N polemika ohľadom Vašej funkcie medzi teológom Ľ. M. Ondráškom a Petrom Jašekom. Čo hovoríte na výčitky, že Vašej činnosti chýbajú merateľné výsledky?

Som presvedčený, že svedectvo predtým väzneného a na doživotie odsúdeného a dnes slobodného Petra Jašeka je najlepšou odpoveďou na zaujaté komentáre. Rád by som pripomenul a rozšíril výrok Charlesa Péguyho: Obávam sa teológov, ktorí hovoria o Bohu, ale nehovoria s Bohom. A podobne obávam sa teológov, ktorí hovoria o človeku, ale nehovoria s človekom.

Funkciu som si ani nevytvoril, ani neinicioval, ako šírili od začiatku niektorí zlomyseľníci. O jej vytvorení rozhodla Európska komisia a jej predseda J.-C. Juncker v máji 2016 v reakcii na jednoznačnú výzvu Európskeho parlamentu vyjadrenú v ráznej rezolúcii proti genocíde kresťanov, jezídov a iných menšín v Sýrii a v Iraku, ktoré sa stali obeťami masového vyvražďovania zo strany organizácie ISIS, prijatej 4. februára 2016. Prijal som Junckerovo pozvanie začať v EÚ tvoriť agendu, ktorá neexistovala a ktorá je velmi dôležitá pre medzinárodnú i našu vlastnú budúcnosť.

Európsky parlament zahájil rokovania o posilnení tejto pozície. Aké väčšie oprávnenia a význam to môže priniesť?

Ja som dnes formálne len poradcom komisára pre medzinárodný rozvoj, ktorým je Chorvát Neven Mimica. Môj mandát je jednoročný, už druhýkrát obnovený. Riešením pre budúcnosť, ktoré navrhuje správa v EP, je inštitucionalizácia tejto funkcie. To znamená stálosť mandátu a jeho posilnenie tým, že by mal byť priradený k Vysokému predstaviteľovi EÚ pre zahraničnú politiku (dnes F. Mogherini), ktorý spája pôsobenie Komisie a Európskej vonkajšej služby (diplomacie EÚ). Tiež požadujú rozpočet a personálne vybavenie, teda tím ľudí. Ja dnes nemám pridelený ani rozpočet, ani podriadených pracovníkov.

Dokonca návrh správy žiada zvážiť alternatívu Osobitného predstaviteľa EÚ pre náboženskú slobodu, čo už znamená silný mandát reprezentujúci aj členské štáty. Taká bola konieckoncov aj požiadavka v rezolúcii EP proti genocíde páchanej Islamským štátom.

Okrem toho EP navrhuje rozšíriť pôsobnosť Osobitného vyslanca na medzináboženský dialóg a spoluprácu s náboženskými spoločenstvami a lídrami vo svete, čo už aj dnes v podstate realizujem.

Výročná správa medziskupiny EP v septembri odporučila, aby mal vyslanec pre náboženskú slobodu adekvátne finančné zdroje. Ako boli Vaše aktivity doposiaľ financované? Aká je Vaša predstava o  konkrétnom využití pridelených zdrojov?

Moje aktivity sú financované z rozpočtu Komisie, konkrétne z kabinetu komisára Mimicu, na základe jeho súhlasu. Pri samostatnom rozpočte by sa dali organizovať intenzívnejšie a efektívnejšie formy politickej a diplomatickej práce a lepšia komunikácia v medzinárodnom prostredí so štátmi, s náboženskými predstaviteľmi a s mimovládnymi aktérmi, s univerzitami a médiami v záujme diskriminovaných či prenasledovaných komunít a jednotlivcov. Sloboda náboženstva a svedomia je nevyhnutným predpokladom pre občianske a politické práva vo svete. Pripomínam, že ide o slobodu myslenia, svedomia, viery a presvedčenia, ktoré sú dôležité pre veriacich i neveriacich. To je zároveň základ spravodlivosti, na ktorej spočíva nielen mier v krajinách a vo svete, ale aj udržateľný rozvoj. V tejto oblasti sú v EÚ vytvorené len základné východiská, preto ich rozvinutie je vecou politickej vôle a zdrojov.

Ktorá krajina či región sa dá považovať aktuálne za najkrízovejšie z hľadiska porušovania náboženskej slobody?

Jednoznačne je to Blízky východ, kde prebieha viacero konfliktov, a ktorý je nám blízky nielen zemepisne, ale aj kultúrne a civilizačne. Ale problémové sú mnohé krajiny juhovýchodnej Ázie a subsaharskej Afriky, kde tiež narastá vplyv militantných hnutí alebo násilný extrémizmus.

Z hľadiska štátov negatívne rebríčky vedie Severná Kórea a nasledujú krajiny ako Afganistan, Pakistan, Somálsko, Eritrea a ďalšie. Zlou správou je, že sloboda náboženstva a svedomia vo svete je na ústupe. Je pod rastúcim tlakom režimov a vlád, ale aj sociálnych konfliktov. Potrebujeme zvrátiť tento negatívny stav a trend. Oveľa viac by malo a mohlo pre to urobiť aj Slovensko. Opakovane som k tomu vyzýval mnohých našich súčasných predstaviteľov. Dúfam, že sa v tejto oblasti stojaté vody u nás pohnú.

Autor: Adam Takáč.