EuropskeNoviny.sk
Pani poslankyňa, okrem problematiky osôb so zdravotným postihnutím sa už dlhšie venujete aj téme zlepšovania legislatívy týkajúcej sa nadmernej zadlženosti. Nedávno ste informovali o úspechu, ktorý ste dosiahli v rámci pripravovanej smernice o reštrukturalizácií. O čo presne ide?
Som veľmi rada, že v tejto chvíli už môžem potvrdiť, že tri dôležité pozmeňujúce návrhy, ktoré som v spolupráci s domácimi aj zahraničnými odborníkmi na túto tému pripravila a predložila, sa stali súčasťou smernice odhlasovanej vo výbore pre právne záležitosti (JURI). V tomto znení teraz smernica pôjde na hlasovanie v pléne Európskeho parlamentu a následne bude predmetom rokovania medzi Komisiou, Parlamentom a Radou.
Presadenie pozmeňujúcich návrhov do smernice sa v rámci Európskeho parlamentu považuje za veľký úspech. Čoho konkrétne sa tieto tri články týkajú?
Od roku 2016, kedy návrh tejto legislatívy prišiel od Európskej komisie, som sa snažila, aby sa smernica nezameriavala iba na zadlžených podnikateľov a spoločnosti, ale aj na fyzické osoby. Spočiatku to síce nevzbudilo veľký záujem, keďže zadlženosť fyzických osôb sa považuje za „národný problém“, ale postupne, po mnohých stretnutiach, ako aj odbornej konferencii, ktorú som zorganizovala v apríli 2017 v Bratislave, sme zostavili niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré získali podporu aj u iných poslancov. Tieto sa týkali najmä vytvorenia systému včasného varovania, nakoľko počet ľudí, ktorí sa nadmerne zadlžujú, stále rastie. Práve preto jeden z článkov v texte hovorí, že by sa mali určiť tzv. kľúčové ukazovatele osobnej nadmernej zadlženosti a následne vytvoriť systém včasného varovania pre nadmernú zadlženosť spotrebiteľov. K ukazovateľom nadmernej zadlženosti pritom môžu patriť také varovné signály ako niekoľkokrát nezaplatený účet za energie, omeškanie s platením daní či problémy so splátkami v banke. V nami navrhovanom scenári by po zistení týchto ukazovateľov mala nasledovať informácia o možnosti dlhového poradenstva a kontakt na bezplatnú a profesionálnu dlhovú poradňu.
Dlhové poradne do určitej miery na Slovensku už fungujú, nie vždy je ale jasné, na akom princípe, či nebudú osobám v núdzi iba ponúkať ďalšie finančné produkty a aká je ich kvalita.
Áno, toto je častá obava, a to nielen na Slovensku. So zástupcami dlhových poradní z Belgicka, Francúzska či Českej republiky sme presne o tejto téme niekoľkokrát diskutovali v rámci odborných panelov a snažili sme sa nájsť ideálne riešenie. Na stole máme niekoľko verzií plánu, ako vytvoriť dlhovú poradňu na bezplatnom, profesionálnom a najmä na akomkoľvek finančnom produkte nezávislom základe a dúfam, že čoskoro sa nám tieto plány podarí zhmotniť. Kvalita týchto poradní by mala byť overená a kontrolovaná. Čo taktiež považujem za dôležité je, aby tieto poradne nemali žiadnu stigmu, aby boli skutočne pre všetkých a aby boli prístupné aj telefonicky či online.
Zatiaľ ste spomínali systém včasnej intervencie? A čo ďalšie dva články zo spomínanej smernice.
Veľmi významnou zmenou, ktorú sa nám podarilo dostať do textu smernice, je rozšírenie definície zadlženého podnikateľa. Pôvodne tento článok obsahoval iba osoby, ktoré sú v danej dobe podnikateľmi a ako podnikatelia sa aj zadlžili. Na čo však legislatíva nemyslela, je veľká skupina podnikateľov, ktorí do začiatku podnikania vložili svoje vlastné financie ešte ako fyzické osoby, pričom na nich by sa smernica nevzťahovala. Práve preto sme definíciu spresnili tak, aby sa vzťahovala aj na zadlženie vzniknuté v súvislosti s rozbehnutím podnikateľskej činnosti, ako aj na podnikanie, ktoré je výlučne vedľajšou aktivitou danej osoby.
V letnom období ste informovali, že do smernice ste navrhli dostať zmienku o povinnosti informovať dlžníkov o výške dlhu. Je aj táto požiadavka zahrnutá do odhlasovaného textu?
Áno, presne tejto oblasti sa týka tretí článok, ktorý som spomínala. Banky, daňové orgány, či orgány sociálneho zabezpečenia budú mať povinnosť v rámci systému včasného varovania dlžníkom oznamovať informácie o ich dlhoch. Tento výpočet pritom nie je definitívny a keďže ide o smernicu, a teda stanovuje iba minimálny štandard, členské štáty budú môcť zaviazať aj iné typy veriteľov, pričom k týmto by mali patriť napríklad aj nebankové subjekty, ale v konečnom dôsledku by podľa môjho názoru všetci veritelia mali dlžníkovi aspoň raz ročne oznámiť celkovú výšku dlhu aj so všetkými úrokmi, pokutami a poplatkami. Takýto systém by ľuďom, ktorí majú viac dlhov, a takých je, bohužiaľ, veľa, umožnil mať lepší prehľad o svojich záväzkoch. U mnohých totiž neprehľadnosť v dlhoch, sumách a poplatkoch vyústi v bezradnosť a rezignáciu na riešenie situácie.
Aké sú Vaše ďalšie plány v oblasti boja proti nadmernému zadlžovaniu?
V súčasnosti je potrebné dotiahnuť túto smernicu, pričom veľmi dúfam, že kolegovia v parlamente, ale aj zástupcovia jednotlivých členských štátov podporia časti textu, ktoré obsahujú moje návrhy. Paralelne o tejto téme diskutujem aj s poslancom Národnej rady Miroslavom Beblavým a snažíme sa spoločne pripraviť návrhy pre slovenský parlament.
Ďalej sa zaoberám témou podpory finančnej gramotnosti, a to nielen u detí na školách, ale aj u dospelých. V tejto súvislosti spolupracujem s francúzskou organizáciou, ktorá vyvíja rôzne hry, aplikácie a informačné materiály, ktoré učia ľudí, ako zostavovať rozpočet, ale pomáhajú aj tým, ktorí sa už v dlhoch reálne ocitli. Mojím cieľom je priniesť tieto „vychytávky“ na Slovensko. A do tretice práve pracujem na pozmeňovacích návrhoch k ďalšej európskej legislatíve, ktorá sa týka vymáhania dlhov. V tomto prípade sa budem snažiť navrhnúť určité pravidlá, ktorými sa spoločnosti vymáhajúce dlhy budú musieť riadiť. Máme totiž informácie o rôznych nekalých praktikách od zastrašovania cez návštevy zadlženého človeka v práci či kontaktovanie nadriadených alebo príbuzných. Práve preto by mali byť stanovené určité minimálne štandardy, aby vymáhanie dlhov prebiehalo slušným spôsobom a aby ešte viac nezhoršilo situáciu zadlženej osoby.
