Komisia spúšťa online nástroj na meranie miery prepojenia Európy a Ázie

Portál ASEM o udržateľnej prepojenosti spolu so sprievodnou správou poskytuje prehľad o stave prepojenosti medzi 30 európskymi krajinami, 19 ázijskými krajinami, Austráliou a Novým Zélandom (ktoré spolu predstavujú krajiny ASEM). Podľa doplnkovej štúdie sú prepojenia medzi krajinami ASEM síce silnejšie než vo vzťahu k ostatným krajinám sveta, ale ešte stále zďaleka nedosahujú svoj plný potenciál.

Komisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibor Navracsics, ktorý je zodpovedný za Spoločné výskumné centrum (JRC), uviedol: „Vnútorná prepojenosť v Európe a v Ázii je v súčasnosti päťkrát silnejšia než prepojenosť medzi Európou a Áziou. Preto je potenciál na zlepšenie týchto vzťahov značný. Portál ASEM o udržateľnej prepojenosti, ktorý vypracovalo Spoločné výskumné centrum Komisie, môže zohrávať kľúčovú úlohu tým, že pomôže tvorcom politiky, podnikom, investorom a výskumným pracovníkom identifikovať nedostatky v spolupráci, a zároveň môže byť užitočný pri hľadaní riešení týchto problémov.“

Portál zároveň poskytuje podrobné informácie o jednotlivých krajinách a ich bilaterálnych prepojeniach s inými partnermi a poskytuje jednotné prístupové miesto k údajom pre tvorcov politík, výskumných pracovníkov, podniky, občanov a ostatné zainteresované strany. Tým, že portál umožňuje identifikovať vzťahy a medzery v spolupráci, môže slúžiť na podporu obchodných a spoločenských vzťahov.

Nový nástroj ukazuje, že existuje značný nevyužitý potenciál:

• Medzikontinentálna hospodárska spolupráca medzi Európou a Áziou predstavuje iba 20 % celkovej hospodárskej spolupráce v rámci ASEM, pričom zvyšok sa obmedzuje na spoluprácu v rámci Európy a v rámci Ázie.
• Zatiaľ čo medzi Európou a Áziou sa každý rok obchoduje s tovarom v hodnote viac ako 1,3 bilióna EUR, hlavné obchodné toky sa stále obmedzujú na vnútro príslušných blokov.
• Takmer 78,1 miliardy EUR priamych zahraničných investícií medzi Európou a Áziou stále predstavuje menej ako 30 % všetkých priamych zahraničných investícií v rámci ASEM.

Prepojenie však nie je len o hospodárskych ziskoch. Štúdia takisto dokazuje, že lepšie prepojené krajiny majú nižšiu úroveň chudoby, spravodlivejšie spoločnosti a viac študentov terciárneho vzdelávania. Krajiny s úzkymi väzbami na iné krajiny majú aj slobodnejšiu tlač a nižšiu úroveň korupcie. Zároveň úspešnejšie začleňujú menšiny a pôsobí v nich viac mimovládnych organizácií.

Na zlepšenie prepojenia sú nevyhnutné silné inštitucionálne a politické vzťahy, ktoré väčšinou nezávisia od veľkosti hospodárstva krajiny. Napríklad na bilaterálny obchod pozitívne vplývajú nielen obchodné dohody, ale aj kontakty medzi veľvyslanectvami, ktoré sú zase spojené s vyššou mobilitou študentov. Bezvízový styk zasa súvisí so zvýšeným počtom medzinárodných letov a lepšou spoluprácou v oblasti výskumu.

Súvislosti

Spoločné výskumné centrum Európskej komisie vytvorilo portál ASEM o udržateľnej prepojenosti ako vedecký príspevok k 12. stretnutiu ASEM.

Portál na jednom mieste zhromažďuje množstvo údajov súvisiacich s prepojenosťou, ktoré pochádzajú z celého radu medzinárodných zdrojov a z pôvodných výskumov v 51 krajinách ASEM (30 európskych krajín, 19 ázijských krajín, Austrália a Nový Zéland). Po prvýkrát upriamuje pozornosť na dôležitosť udržateľnej prepojenosti.

Nástroj združuje spolu 49 ukazovateľov – od počtu prekročení hraníc a kvality sieťového pripojenia cez počet veľvyslanectiev, technických prekážok obchodu či používateľov tých istých jazykov až po emisie CO₂ na obyvateľa a podiel mladých medzi obyvateľmi, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy. Čiastkové ukazovatele sú potom zoskupené do dvoch zložených: „ukazovateľ prepojenosti“ meria cezhraničné prepojenie vo fyzických, hospodársko-finančných, politických, inštitucionálnych a medziľudských dimenziách, zatiaľ čo „ukazovateľ udržateľnosti“ meria udržateľnosť vo vzťahu k prepojenosti.