EuropskeNoviny.sk
V sobotu 8.12. sme si pripomenuli viacero udalosti z 10. decembra v dvadsiatom storočí. Vyhlásenie Deklarácie ľudských práv v roku 1948, vymenovanie prvej väčšinovo nekomunistickej vlády po 41 rokoch v roku 1989 a tiež pochod tisícok občanov ČSSR z Bratislavy pod hrad Devín, avšak na rakúskej strane Dunaja 10.12.1989. Vtedy padli mnohé hranice. Nielen tie formálne, ale najmä mentálne.
A tieto hranice potrebujeme otvárať či prekračovať i dnes. S otázkami o tom, kam sme sa dostali za 29 rokov po zmene režimu v roku 1989, kam smerujeme, o čo nám ide a čo chceme. Či vieme, kam patríme a kam chceme patriť.
Pochody a stretnutia sa v tomto roku prvý krát konali na šiestich miestach na Slovensku a na Zakarpatí (po slovensky na Podkarpatskej Rusi). V „živej“ reťazi popri organizátoroch Centre pre európsku politiku v Bratislave a OK21 bolo Gymnázium Milana Rúfusa v Žiari nad Hronom, Obchodná akadémia v Seredi, Evanjelické gymnázium v Tisovci, Gymnázium Jána Adama Raymana v Prešove a občianske združenie Svet pre rozvoj spoločnosti (SRS) v Užhorode na Ukrajine. Fotopozdrav sme dostali i z modelového zasadnutia inštitúcií EÚ, ktoré sa konalo v rámci projektu „Rozhoduj o Európe“ v Brne. Veľká vďaka za podporu a spoluprácu patrí vedeniu zapojených škôl a občianskemu združeniu SRS v Užhorode.
Na tohtoročnom „Ahoj Európa“ na rôznych miestach boli témami rozhovorov rôzne aspekty nášho života, ktoré sa dotýkajú základných práv a slobôd:
* udalosti z jesene 1989,
* ľudské práva,
* vývoj a regres počas obdobia vlády komunistov,
* čo sme zmenili, resp. pokazili za ostatných tridsať rokov,
* ako sa správame k hodnotám, ktoré nám tu zanechali predošlé generácie,
* čo my odovzdáme budúcim generáciám.
Bratislavčania sa zišli na brehu Dunaja oproti hradu Devín.
V Seredi sa stretli na Obchodnej akadémii, kde si pripomenuli udalosti z novembra 1989, pamätníci hovorili, ako prebehla Nežná revolúcia na ich škole, počúvali „revolučné“ piesne a pripli si trikolóru. Nasledovalo putovanie do centra po stopách režimu, „ktorý ničil všetko čo mu prišlo do cesty, ľudí, rodiny, hodnoty, symboly…“ Pre Seredčanov sa symbolom hľadania slobody prejavu, demokracie a kultúry stala socha Legionára. Bývalý režim ju odstránil z námestia v Seredi a dodnes sa nevie, kde socha Legionára 1. sv. vojny skončila.
Žiaci zo žiarskeho gymnázia sa vybrali do Horných Opatoviec. Vyše 900 ročná obec, ktorá v šesťdesiatych rokoch „vďaka“ ničivým vplyvom neekologickej prevádzky Závodov SNP na produkciu hliníka prestala existovať. Navštívili obnovený kostol a taktiež sa pristavili pri skládke odpadu, ktorá sa nachádza na území bývalej obce. Navštívené miesta určili aj tému rozhovorov – hovorili o industrializácii, kolektivizácii, o obyvateľstve Žiarskej kotliny a jej prepojení s Banskobystrickou diecézou – o snahe KSČ zmeniť roľnícke osídlenie so silne kresťanskými koreňmi na robotnícku triedu. Uvažovali o tom, čo znamená prísť o domov. Pri skládke odpadu si uvedomili množstvo odpadu, ktorý produkujeme. Uvažovalo sa o smetiach, triedení, čistých energiách…
V Tisovci sa prechádzali časťou mesta, ktoré ešte stále žije predrevolučným životom, kde sa „zastavil čas“. Ten pohľad núti rozmýšľať nad tým, ako je možné aj dnes nechať schátrať práve tie časti mesta, ktoré sú taktiež súčasťou jeho jadra. Pochod ukončili na ulici, s ktorou sa stotožňuje skôr doba moderná, ako tá socialistická. Zhodli sme, že „kontrast medzi tým čo bolo a tým čo je, je neuveriteľný“.
V Prešove kráčali z centra mesta k Solivaru. Témou diskusií preto bola soľ, jej dobývanie, produkcia a s nimi spojené tradície. Učiteľky pripomenuli, ako prežívali udalosti v roku 1989.
V Užhorode bolo nepriaznivé počasie, preto sa účastníci stretli v Metodickom centre. Rozprávali sa o ľudských právach, o dejinách Zakarpatia a spomenuli si na odvlečených ľudí počas druhej svetovej vojny a komunizmu. Ocenili, že sú súčasťou medzinárodnej živej reťaze.
Mladí ľudia skonštatovali, že vedia málo o tomto období. Ocenili tento neformálny spôsob učenia sa o dejinách krajiny, ktorý je prepojený s miestom, kde žijú. Taktiež to, že sa o nie tak dávnych udalostiach mohli dozvedieť cez príbehy priamych účastníkov. Veľmi im chýba, že sa neučia o dejinách, kedy žili ich rodičia. O dobe, ktorá formovala dnešok.
Vyjadrili nádej, že budúci rok táto aktivita priláka viac mladých ľudí, ktorí si uvedomia význam otvárania hraníc, pádu socializmu či nastolenie demokratickej éry slovenských dejín, ktorú sme si v 1989 vybojovali.
Autor: Kamil Sládek, Centrum pre európsku politiku, Bratislava.
