Výsledky posledného prieskumu agentúry EÚ o antisemitizme vyvolávajú veľké obavy

Výsledky posledného prieskumu agentúry EÚ pre základné práva o antisemitizme vyvolávajú veľké obavy: 85 % európskych Židov považuje antisemitizmus za najväčší sociálny a politický problém vo svojej krajine. Z ďalších údajov vyplýva, že antisemitizmus je prítomný a má vplyv na každodenný život európskych Židov v celej EÚ:

• 89 % Židov považuje antisemitizmus za najproblematickejší na internete a sociálnych médiách;
• 28 % respondentov bolo v uplynulom roku aspoň raz obeťou antisemitského obťažovania;
• 79 % Židov, ktorí v posledných piatich rokoch zažili antisemitské obťažovanie, to neohlásilo polícii ani inej organizácii;
• 34 % respondentov sa vyhýba židovským podujatiam a miestam, pretože sa necítia bezpečne;
• 38 % zvažovalo emigráciu, pretože sa ako Židia v Európe necítili bezpečne;
• 70 % sa domnieva, že úsilie členských štátov potlačiť antisemitizmus je neúčinné.

Prvý podpredseda Komisie Frans Timmermans uviedol: „Rast antisemitizmu, ako o ňom informovala agentúra pre základné práva, ma znepokojuje. Proti tomuto neduhu musíme bojovať spolu a v plnom nasadení. Židovské spoločenstvo sa musí v Európe cítiť bezpečne a ako doma. Ak to nedokážeme, Európa prestane byť Európou.“ 

Věra Jourová, európska komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť, dodala: „To, že 70 rokov po holokauste má 9 z 10 Židov pocit, že za posledných päť rokov antisemitizmus zosilnel, ma hlboko zarmútilo. Židia by sa mali v Európe cítiť ako doma a bezpečne, či už na ceste do synagógy, alebo pri surfovaní online. Komisia spolu s členskými štátmi podniknú kroky proti antisemitizmu a popieraniu holokaustu a zaručia Židom plnú podporu orgánov, aby boli v bezpečí.“

Výsledky prieskumu potvrdzujú, aké dôležité je úsilie Európskej komisie, ktoré venuje a bude naďalej venovať boju proti antisemitizmu. 

Odpoveď Komisie na antisemitizmus

Na rast antisemitizmu Komisia v roku 2015 reagovala menovaním koordinátora pre boj proti antisemitizmu, ktorý mal za úlohu nadviazať spojenie so židovskými komunitami a upevniť spoluprácu s organizáciami pôsobiacimi v tejto oblasti.

Štúdia odhalila, že najväčšie obavy vyvoláva rast antisemitizmu v online prostredí. Komisia na jeho potlačení intenzívne pracuje od roku 2016, kedy vydala etický kódex boja proti nelegálnym nenávistným prejavom na internete. Najväčšie internetové spoločnosti (Twitter, YouTube, Facebook a Microsoft) súhlasili, že nenávistné prejavy, na ktoré dostanú upozornenie, do 24 hodín preskúmajú a v prípade potreby odstránia. V priebehu roka 2018 sa k etickému kódexu prihlásili aj Instagram, Google+, Snapchat a Dailymotion. Začiatkom budúceho roka sa výsledky tohto opatrenia vyhodnotia. Komisia neskôr navrhla právne predpisy, ktoré zaväzujú k odstráneniu teroristického obsahu z internetudo hodiny potom, ako to príslušný národný orgán nariadi.

V júni 2016 začala z iniciatívy Európskej komisie činnosť skupina na vysokej úrovni pre boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám neznášanlivosti s cieľom zintenzívniť spoluprácu a koordináciu, lepšie predchádzať trestným činom z nenávisti a nenávistným prejavom, a účinne proti nim bojovať. Skupina spája všetkých 28 členských štátov EÚ, medzinárodné organizácie a organizácie občianskej spoločnosti. Komisia cez túto sieť riešiť problém s nedostatočným ohlasovaním trestných činov z nenávisti, ktoré chce zlepšiť zvýšením príslušných noriem.

V roku 2016 prijala Aliancia na pripomínanie holokaustu, ktorá združuje aj 25 členských štátov EÚ, definíciu antisemitizmu, ktorá sa stala základom pre našu prácu. 29. novembra 2018 sa EÚ stala stálym medzinárodným partnerom aliancie. Vďaka zapojeniu EÚ do tejto medzinárodnej organizácie sa utuží spolupráca v boji proti popieraniu holokaustu a v prevencii rasizmu, xenofóbie a antisemitizmu.

Povinnosť chrániť občanov EÚ však spočíva predovšetkým na členských štátoch. V tomto ohľade je dôležité pripomenúť, že 6. decembra 2018 všetky krajiny EÚ jednohlasne prijali „vyhlásenie o boji proti antisemitizmu a vypracovaní spoločného bezpečnostného prístupu k lepšej ochrane židovských komunít a inštitúcií v Európe“, ktorým vyslali dôležitý signál, že EÚ a každý jeden členský štát stoja pri židovskom spoločenstve a ručia za ich bezpečnosť a pohodu. Okrem toho sa členské štáty vyzývajú, aby používali definíciu antisemitizmu vypracovanú Alianciou na pripomínanie holokaustu ako návod, ktorý by mohol boj proti antisemitizmu posunúť na novú úroveň.

Súvislosti

Európska komisia poverila Agentúru Európskej únie pre základné práva (FRA), aby vykonala prieskum o skúsenostiach židovského spoločenstva s antisemitizmom. Ide o vôbec najväčší prieskum svojho druhu, do ktorého sa zapojilo 16 300 respondentov v 12 domovských krajinách 96 % európskych Židov (Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Holandsko, Poľsko, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo).

Komisárka Jourová pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv prednesie výsledky prieskumu na podujatí v Rade, na ktorom sa zídu zástupcovia židovských komunít a organizácií, pracovníci členských štátov zodpovední za politiky, ako aj zástupcovia občianskej spoločnosti a médií a odborníci na boj proti rasizmu a diskriminácii. Po prezentácii výsledkov prieskumu bude nasledovať panelová diskusia so zástupcami židovského spoločenstva v inštitúciách.