EuropskeNoviny.sk
Stačí, aby vo vrstve snehu prasklo niekoľko ľadových kryštálikov. Miniatúrne útvary rozpútajú peklo, výsledkom ktorého je skaza. Ročne spadne na zemeguli okolo milióna väčších či menších lavín. Okrem obrovských škôd pripravia lavínové nešťastia o život každý rok len v Alpách okolo 110 ľudí.
Snehové kryštály sú vytvorené z vody a majú šesťuholníkový tvar, ale príroda sa rada hrá a vytvára z nich vďaka rôznej teplote a vlhkosti vzduchu pestré útvary – hviezdy, platne či hranoly. Existuje vedecky zdokumentovaných vyše šesťtisíc rôznych foriem. Keď sa kryštáliky počas letu na zem pospájajú, vzniknú chumáče snehových vločiek, ktorých priemerná hmotnosť je štyri miligramy. Každú sekundu dopadne na našu planétu asi bilión snehových vločiek.
Na čele je švajčiarsky Davos
Hoci vo svete existuje viacero vedeckých staníc, najväčšou tradíciou skúmania lavínovej hrozby sa môže pochváliť Európa. V betónovej budove pripomínajúcej bunker vo švajčiarskom Davose vládne pracovná teplota mínus 25 stupňov. V Ústave pre výskum snehu a lavín (zal. v r. 1942) vedci skúmajú podstatu bielej hrozby seizmometrami, radarmi, röntgenmi i tomografmi. Merajú masy snehu aj ich objem, prepočítavajú maximálne rýchlosti zosuvu a ničivé sily, ktoré ich nasledujú dolu do dolín.
Bodom zlomu sú slabé vrstvy
Zásadným bodom, ktorý ich mimoriadne zaujíma, je formovanie tzv. slabých vrstiev. V sondách, ktoré vedci hĺbia do snehu, ich dokážu identifikovať voľným okom. Ale až s pomocou počítačovej tomografie mohli tento proces zobraziť v reálnom čase, v 3D zobrazení a na tisícinu milimetra presne. Moderná technika im umožňuje nahliadnuť hlboko dovnútra lavín, rovnako ako aj do každého snehového kryštálika. Dnes už dokážu simulovať dokonca aj pôdne podmienky pod lavínou, teplotu, ktorá sa mení v priebehu dňa a potom sledovať, ako sneh reaguje. Napriek tomu zostáva nezodpovedaných ešte veľa otázok. Svet snehu tam vonku je komplikovanejší a chaotickejší ako predpoklady.
Simulácie v laboratóriu
Výskumné zariadenie v Davose neskúma iba lavíny, ale všetko, čo súvisí so snehom. Odborníci posudzujú vzorky pred významnými lyžiarskymi pretekmi, využívajú laboratórny prístroj, ktorý vyrába a fúka ľadové zrniečka, merajú hodnoty sklzníc lyží, trecie odpory nových materiálov v snehu, testujú lavínové airbagy a vyhľadávacie prístroje.
Motorové píly v teréne
Motorovou pílou skúmajú biely, zamrznutý svet a odhaľujú tak históriu ročných období. Jednotlivé vrstvy sú odlišné už na prvý pohľad – malé, oblé ľadové guľôčky sa striedajú s hranatými kryštálikmi, dolu pri zemi je starý, dosiva sfarbený sneh. Úplne hore je čerstvá nádielka z posledných týždňov. Čítať sa dá ľahko, v októbri prišiel prvý sneh, v decembri zavládol tuhý mráz, v januári napadol nový prašan. Vedci hodnotia jednotlivé vrstvy, merajú vlhkosť i tvrdosť a hľadajú slabé miesta hroziace rizikom.
Ako vypukne kolaps
-Kolaps môže vzniknúť tak, že sa uvoľní iba niekoľko malých kryštálikov, porucha sa však začne šíriť naprieč vrstvou podobne ako keď sa rúcajú dominové kocky, no s rýchlosťou až 200 kilometrov za hodinu. Niekedy na to stačí jediný oblúk, ktorý urobí lyžiar na svahu.
-Vedci už pred niekoľkými rokmi zistili, že dôležitú úlohu zohrávajú aj pokrývky nad vrstvou, ktorá povolila. Jemné vrstvy čerstvého snehu dokážu preniesť tlak lyže až do hĺbky 60-70 centimetrov, staršie vrstvy zasa chránia zlomové miesta ako pevné mosty.
-Napriek tomu je v hre pri predpovedaní lavín ešte príliš veľa neznámych – lavinózny svah vydrží dvanásť navlas rovnakých jázd lyžiarov, ale pod trinástym sa odtrhne. Hoci na príčine sú mikroštrukturálne zmeny snehu, odpovede nie sú jednoznačné.
-Kubický meter čerstvo napadnutého snehu má hmotnosť približne 50 kilogramov. V lavíne dosiahne váha stlačeného snehu 600 kilogramov.
Experimenty kontrolovaných odstrelov
Švajčiarski vedci uskutočnili v údolí Vallée de la Sionne najväčší riadený odstrel lavíny od roku 1999. Celú dolinu vybavili meracími prístrojmi, radarmi, laserovými skenermi a na konci predpokladanej dráhy lavíny stál dvadsaťmetrový stožiar s množstvom rôznych typov senzorov. Dve minúty po trhavine zhodenej vrtuľníkom sa po svahu rútila 300 metrov široká masa snehu rýchlosťou 220 kilometrov za hodinu. Experiment i veľkolepé prírodné divadlo sa odohralo takmer bezhlučne!
Najničivejšia je prachová lavína
Tento druh sa vo švajčiarskych Alpách vyskytuje pomerne zriedkavo. V tomto prípade vyvinula podľa meraní tlak 30 ton na štvorcový meter. Vedci však zároveň zistili, že ťažké lavíny z mokrého snehu, ktoré skôr tečú ako sa valia, vznikajú od teploty -1 stupeň Celzia vyššie. Prachové lavíny zasa obľubujú nižšie teploty ako mínus jeden stupeň. Poznatky neslúžia len na identifikáciu procesov, ktoré sa v snehu odohrávajú. Prispievajú ku kvalitnejšej prevencii, predvídaniu smeru pohybu, možnostiam ochrany – a záchrane ľudských životov. Pretože sneh je nevyspytateľný materiál.
