Pokiaľ Rusko neprestane porušovať medzinárodné právo, EÚ by mala byť otvorená možnosti zavedenia ďalších sankcií, uvádza sa v uznesení, ktoré prijal Európsky parlament.
Poslanci schválili text nelegislatívneho uznesenia o stave politických vzťahov medzi EÚ a Ruskom pomerom hlasov 402 (za): 163 (proti): 89 (zdržalo sa hlasovania).
Predĺženie sankcií
Uznesenie poukazuje na novovzniknuté zdroje napätia medzi EÚ a Ruskom od roku 2015, medzi ktoré patria ruská intervencia v Sýrii, zasahovanie do krajín, ako je Líbya a Stredoafrická republika, či pokračujúca agresia voči Ukrajine. Poslanci kritizovali aj podporu protieurópskych strán a krajne pravicových hnutí zo strany Kremľa, ruské zasahovanie do volieb a referend a rozsiahle porušovanie ľudských práv v Rusku.
Pokiaľ bude Moskva naďalej porušovať medzinárodné právo, EÚ by mala byť podľa poslancov pripravená prijať ďalšie sankcie voči Rusku – vrátane cielených sankcií zameraných na jednotlivcov. Uznesenie však zdôrazňuje, že sankcie by mali byť úmerné hrozbe, ktorú dnes Rusko predstavuje.
Rada (ministrov) EÚ v decembri 2018 predĺžila hospodárske sankcie voči Rusku. V platnosti zostávajú do 31. júla 2019.
Spoločné riešenie globálnych výziev
Prijatý text navrhuje prehodnotenie Dohody o partnerstve a spolupráci (DPS) medzi EÚ a Ruskom a obmedzenie vzájomnej spolupráce na oblasti spoločných záujmov. Selektívnu spoluprácu s Ruskom si podľa poslancov vyžadujú najmä globálne výzvy, medzi ktoré patria zmena klímy, energetická bezpečnosť, digitalizácia, umelá inteligencia či boj proti terorizmu.
Kľúčovými predpokladmi pre užšiu spoluprácu s Ruskom sú úplné vykonávanie dohôd z Minska, ktoré by malo viesť k ukončeniu vojny na východnej Ukrajine, a dôslednejšie dodržiavanie medzinárodného práva, uvádza sa v uznesení.
Šírenie dezinformácií
Parlament dôrazne odsúdil účasť Ruska na dezinformačných kampaniach a kybernetických útokoch zameraných na zvyšovanie napätia v rámci EÚ a jej členských štátov. Poslancov však zároveň znepokojuje nedostatočná reakcia EÚ na ruskú propagandu a dezinformačné útoky, ktorá by sa podľa nich mala výrazne posilniť, a to najmä pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu. Uznesenie v tejto súvislosti zdôrazňuje nutnosť podstatne navýšiť finančné a ľudské zdroje EÚ pre pracovnú skupinu East Stratcom.
Ohrozenie susedov
Parlament dôrazne odsúdil opakované narúšanie vzdušného priestoru členských štátov EÚ zo strany Ruska, a to najmä v regióne Baltského mora. Nerešpektovanie medzinárodných pravidiel zo strany Ruska predstavuje hrozbu pre susedov Ruska v regióne Čierneho mora, Baltského mora a Stredozemia, uvádza sa v uznesení.
Nord Stream 2
Poslanci opätovne vyjadrili znepokojenie v súvislosti s projektom plynovodu Nord Stream 2, ktorý by podľa nich mohol zvýšiť závislosť Únie od dodávok plynu z Ruska a ohroziť vnútorný trh EÚ.
Podpora autoritatívnych režimov
Poslanci vyjadrili znepokojenie nad pretrvávajúcou podporou, ktorú Rusko poskytuje autoritatívnym režimom a krajinám, ako je Severná Kórea, Irán, Venezuela a Sýria. Odsúdili tiež úsilie Ruska o destabilizáciu kandidátskych krajín EÚ. Uznesenie poukazuje napríklad na ruskú podporu organizácií a politických síl odmietajúcich dohodu z Prespy, ktorá ukončila dlhodobý spor o názve medzi Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a Gréckom.
Nezákonné finančné aktivity
Parlament tiež odsúdil pranie špinavých peňazí a iné nezákonné finančné aktivity zo strany Ruska. Poslancov znepokojilo, že objem prostriedkov, ktoré sú každoročne prepierané cez EÚ ruskými spoločnosťami a jednotlivcami, môže dosahovať stovky miliárd eur, čo predstavuje hrozbu pre európsku bezpečnosť a stabilitu. Uznesenie preto vyzýva členské štáty, aby ukončili programy takzvaných zlatých víz a pasov, z ktorých profitujú ruskí oligarchovia.
Vyhlásenie spravodajkyne
„Čas uhladených diplomatických vyjadrení je za nami. Pokiaľ bude Rusko pokračovať v okupácii častí Ukrajiny a útočiť na ďalšie európske krajiny, na akúkoľvek spoluprácu nám ostáva veľmi málo priestoru,‟ uviedla spravodajkyňa Sandra Kalniete (EPP, LV).