EuropskeNoviny.sk
Z brexitu sa za posledné roky stalo jedno z najviac skloňovaných slov európskej politiky. A zrejme ním ešte chvíľu ostane. Napriek úmorným rokovaniam a politickým zvratom je totiž reálne, že Spojeného kráľovstvo odíde 29. marca z EÚ bez dohody.
Múdrejší by sme mohli byť budúci týždeň, na ktorý britská premiérka Theresa Mayová naplánovala 3 dôležité hlasovania britského parlamentu:
V utorok 12. marca má parlament hlasovať o výstupnej dohode, ktorú britská vláda dohodla s EÚ. Problémom je, že dohodu už raz britský parlament veľkou väčšinou zamietol, je preto veľmi nepravdepodobné, že by po kozmetických úpravách zmenil názor. Kameňom úrazu ostáva tzv. írska poistka, ktorá ostáva neprijateľnou pre značnú časť poslancov Konzervatívnej strany, no je zároveň podmienkou schválenia dohody Írskou republikou.
V prípade, že parlament podľa očakávania dohodu neschváli, bude v stredu hlasovať o podpore odchodu Británie bez dohody. Väčšina pléna už predtým vyjadrila nezáväzný názor, že vystúpenie bez dohody nepodporuje, dá sa preto očakávať, že vystúpenie bez dohody nepodporí ani teraz.
Väčšina sa zrejme nájde až na štvrtkovom hlasovaní, na ktorom sa v prípade neúspechu utorkového a stredajšieho hlasovania bude rozhodovať o mandáte brexit odložiť. Na odloženie však následne bude musieť britská vláda nájsť konsenzuálnu dohodu s celou EÚ27 aj s novým dátumom odchodu, a otázkou ostáva, aký by mal vlastne tento odklad cieľ.
Jedná sa teda o značne komplikovaný problém, keďže Európska únia aj Británia majú pomerne jasno v tom, čo nechcú (nekoordinovaný odchod bez dohody), ale nie celkom jasno v tom, čo chcú (vyjednanú dohodu britský parlament zatiaľ odmieta a EÚ nechce jej podobu meniť). Keďže samotný proces odchodu beží a na jeho realizáciu stačí „nespraviť nič“, brexit bez dohody sa javí čoraz pravdepodobnejší.
Dá sa očakávať, že Európska únia bude súhlasiť s odkladom brexitu na 24. máj, keď sa začínajú európske voľby. V prípade odkladu za tento termín by totiž eurovoľby museli prebehnúť aj vo Veľkej Británii, čo by predstavovalo politický problém a prilievalo olej do ohňa už tak vybičovaným emóciám na strane brexitérov aj remainistov.
Briti vždy predstavovali hlas rozumu a voľného obchodu v európskej politike a ich odchod v každom prípade vnímame ako politickú stratu s veľkými ekonomickými rizikami. Sme však toho názoru, že rozhodnutie britských občanov musí byť rešpektované. Účelové odďaľovanie brexitu za termín májových eurovolieb – s cieľom zrušenia výstupového procesu – by bolo do budúcnosti neprezieravé a nebezpečné.
V parlamentnej demokracii pochádza legitimita verejnej moci z vôle ľudu, a ten v britskom referende rozhodol o odchode krajiny z EÚ. V hre preto nie sú len ekonomické riziká, ale aj základná dôvera ľudí v ústavné inštitúcie, ktorá je nevyhnutná pre riadne fungovanie verejnej moci.
Zmarenie výstupového procesu by bolo len ďalšou vodou na mlyn už tak výrazne silnejúcim euroskeptickým zoskupeniam naprieč EÚ, pre ktoré by ostala jediným prostriedkom na dosiahnutie väčšej suverenity národných štátov snaha o úplné zničenie európskych inštitúcií.
Spojené kráľovstvo považujeme za dôležitého spojenca, na čom nič nezmení ani jeho odchod z Európskej únie. Z hľadiska obrannej spolupráce bude pre nás stále predstavovať jedného z kľúčových členov NATO, z hľadiska obchodu sa stane deň po brexite najväčším obchodným partnerom EÚ.
Je ušľachtilé dúfať vo výsledok prijatia výstupnej dohody minimalizujúcej riziká odchodu, no zodpovednosť káže pripraviť sa na scenár bez dohody. Európska únia už schválila legislatívu, ktorá má obmedziť prekážky a zdržania leteckej a nákladnej dopravy, budúci týždeň Európsky parlament hlasuje o sérií legislatívnych návrhov, ktoré zachovajú bezvízový styk s Britániou, platnosť niektorých povolení pre britských podnikateľov, regionálnu spoluprácu medzi Írskom a Britániou, či pokračovanie programu Erasmus.
Podobnými cielenými dohodami bude preto možné odstraňovať aj najväčšie prekážky obchodu, ktoré v prípade scenára bez dohody vzniknú. Čas nevyhnutný na prípravu týchto mini-dohôd môže poskytnúť aj posun brexitu na európske voľby, najmä ak táto žiadosť príde budúci týždeň z britskej strany.
Za kľúčové v prípade akéhokoľvek scenára považujeme obojstrannú recipročnú garanciu práv občanov Európskej únie v Británii a britských občanov v EÚ. Aj keď Británia a veľká väčšina členských štátov deklarovali vôľu garantovať práva v každom prípade, je potrebné bezodkladne pristúpiť ku konkrétnym legislatívnym krokom, ktoré tento prístup formalizujú ešte pred dňom B. Tak, aby sme minimalizovali škody, ktoré môže tvrdý brexit spôsobiť. Prípadný časový posun môže na to vytvoriť priestor práve v čase, kedy vieme o jeho dôsledkoch zatiaľ najviac.
Autor článku: Eugen Jurzyca
Kandidát na europoslanca Eugen Jurzyca je líder kandidátky politickej strany Sloboda a Solidarita pre eurovoľby 2019. Je tiež významný slovenský ekonóm a spoluautor návrhu reformy Európskej únie pod názvom “Manifest slovenského eurorealizmu”. Ideálny kandidát na europoslanca do európskeho Výboru pre vnútorný trh, ktorý dokonale rozumie verejným financiám.
