EuropskeNoviny.sk
Všetky cesty vedú do Ríma a zároveň opačným smerom. Treba však v správnom čase a na správnom mieste odbočiť a hľadať to, čo je vzdialené masovému turizmu. Začať treba tam, odkiaľ vedú všetky cesty. Teda hneď za bránami temperamentného a turistami preplneného Ríma. Existuje iná možnosť ako objaviť neznáme Taliansko?
Riešením je požičovňa áut, štvorkolesový kamarát sa stane na kratšie či dlhšie vzdialenosti nenahraditeľným spoločníkom. Najlepšie niečo malé a praktické, čo vydrží trmácanie po cestách, kde kráčala história.
Via Cassia z Ríma do Florencie
Nie je zložité dostať sa na pozostatky Via Cassia, ktoré možno nájsť na viacerých miestach z Ríma do Toskánska. Na kedysi 130 kilometrov dlhej ceste, ktorá viedla z Ríma do Florencie a v čase Rímskej ríše patrila medzi najfrekventovanejšie, býva pomerne pusto. Taliani radšej využívajú neďalekú súbežnú modernú diaľnicu SS2, ktorá vedie i po úsekoch jej slávnej predchodkyne. Pre väčšinu domácich a cudzincov, ktorí neobjavujú menej známe kúty Talianska, je toto spojenie rýchlejšie a najmä pohodlnejšie.
Sopka a Lago di Bracciano
Naša trasa vedie smerom na severozápad do kopcov a hustých lesov. Prechod z hlučného veľkomesta je prekvapujúco rýchly. Cesta sa kľukatí strmo do vrchu k tmavomodrému jazeru uprostred skál, ktoré by ste tu nečakali. Na mieste dokonale okrúhleho Lago di Bracciano pred niekoľko stotisíc rokmi chrlila sopka oheň a mohutné potoky lávy. Keď skončila jej erupčná éra, voda z okolitých vrchov vytvorila nádherné prírodné divadlo.
Vône dráždia všetky zmysly
Malá rybárska dedina Anguillara Sabazia na južnom okraji jazera pôsobí ospalo, popri promenáde, na ktorej kvitnú magnólie a jazmín, v závetrí je malé parkovisko. Neďaleko prístavného móla je malá tratoria, kde čašník prestiera na obed. Ponuka je tradičná a mimoriadne chutná – špagety carbonara so syrom a paradajkami, k tomu šalát. Vôňa kvetov, ktorá dolieha až sem, konkuruje vôni jedla z kuchyne a obidve dráždia všetky zmysly… Voda v jazere je taká priezračná, že dolu na dne vidieť kamene.
Niekomu idú turisti na nervy
Lazio je dôležitá časť Talianska, ktorá je bokom od masového turizmu. Ten má svoj hlavný stan v neďalekom Večnom meste a na prvý pohľad sa zdá, že len objavitelia, nadšenci a tí, ktorým turisti už idú trochu na nervy, zablúdia aj do menej známych častí regiónu. Patrí k nemu aj 360 kilometrov nádherného pobrežia s množstvom pláží a rybárskych mestečiek, malebné hory a nedotknutá príroda.
Sperlonga nie je v ponuke
Ale Lazio nie je opustené ako by sa zdalo: Rimania v posledných rokoch čoraz častejšie nachádzajú cestu do tejto oblasti. Najmä v piatok večer a v sobotu sú všetky reštaurácie a pizzerie beznádejne obsadené. Láka ich nádherná pláž v mestečku Sperlonga, ktorú nenájdete ani v katalógoch veľkých cestovných kancelárií.
Pohrebisko vyspelého národa
Pri vchode do nekropoly Cerveti je etruské pohrebisko v meste Tarquínia. Celé okolie pripomína skôr upravený park. V regióne medzi mestami Volterra, Perugia a Rím žil vyspelý národ Etruskov. Používali grécku abecedu, no ich jazyk dodnes nie je rozlúštený. Po mŕtvych, ktorým zhotovovali mohutné sarkofágy z mramoru, zostali vzácne hroby a fresky. Nálezy svedčia o veľmi rozvetvených a bohatých kontaktoch – niektoré predmety majú fenický a egyptský pôvod.
Rimania prijali Etruskov za svojich
Etruskovia boli staviteľmi prvých oblúkov, ktoré využívali pri stavbe akvaduktov. Vynikali najmä v maliarstve – farbu nanášali na kameň a potom začali robiť fresky. Najkrajšie a najzachovalejšie sú práve v Tarquínii. Po svojom porománčení v prvom storočí pred naším letopočtom národ zanikol – a Rimania si jeho poznatky radi prisvojili.
Najlepší olej? Predsa v Campagnano!
V mestečku Campagnano sa začína niekoľko turistických ciest vedúcich k tunajším pamiatkam. Smerové tabule informujú návštevníkov o miestach, ktoré netreba obísť. Zaujímavou zastávkou je návšteva miestneho múzea. Ako inak, s produktmi svetoznámeho olivového oleja, ktorý svojou kvalitou konkuruje najznámejším druhom. Skúste to však povedať Grékovi alebo Španielovi! Múzeum je impozantné, aj budova chce dokázať výsadné postavenie tejto komodity medzi ostatnými vo svete.
Calcata sa hore dotýka oblohy
Aj pri pohľade dolu má krajina pôvab a čaro. Mestečko Calcata pôsobí ako z rozprávky. Leží na strmom brale a na prvý pohľad trochu pripomína kláštory v Tibete. Akoby sa dotýkalo oblohy. Úzke uličky, zreštaurované kamenné stavby striedajú domy so zbrázdenou omietkou a úzkymi oknami. V tieni lešenia historickej budovy obedujú murári a malá skupinka v plášťoch poznačených farebnou paletou opravuje časť odhalených fresiek v kláštornej kaplnke.
Niekoľko ďalších úsekov Via Cassia vedie smerom do Toskánska a odtiaľ ďalej na sever do vnútrozemia po Via Aurelia do Pisy. Niekedy nabudúce sa pozrieme aj na tieto miesta – a najmä do renesančnej Mantovy.
