Novým predsedom Európskej rady pre výskum bude profesor Mauro Ferrari

Európska komisia sa rozhodla vymenovať profesora Maura Ferrariho za ďalšieho predsedu Európskej rady pre výskum (ERC), ktorej úlohou je financovanie výskumu na hraniciach poznania v Európe, ktorý prebieha z iniciatívy výskumníkov.

Profesor Ferrari sa novej funkcie ujme 1. januára 2020, keď sa zároveň skončí mandát súčasného predsedu profesora Jean-Pierra Bourguignona. Nový predseda ERC svoju funkciu začne zastávať v dôležitom momente jej vývoja. Európska komisia v nasledujúcom dlhodobom rozpočte EÚ navrhla program Horizont Európa, doteraz najambicióznejší program EÚ pre výskum a inováciu vôbec. V apríli sa podarilo dosiahnuť politickú dohodu o ňom. Program Horizont Európa zaručí nezávislosť ERC v rámci vedeckého výboru a jej jediným cieľom naďalej bude vedecká excelentnosť. Komisia navrhla citeľné zvýšenie rozpočtu pre ERC: z 13,1 miliardy EUR v období 2014 – 2020 na 16,6 miliardy EUR v období 2021 – 2027.

Carlos Moedas, komisár pre výskum, vedu a inováciu, vyhlásil: „ERC má celosvetovú povesť, pretože financuje excelentý výskum poháňaný túžbou po poznaní. Profesor Mauro Ferrari si vyslúžil medzinárodné uznanie za svoju vynikajúcu medzidisciplinárnu akademickú kariéru. Chápe, akú hodnotu má veda v širšom celospoločenskom kontexte, je silnou vedúcou osobnosťou s mimoriadnymi komunikačnými schopnosťami. Profesor Ferrari je správnym človekom na čele úsilia o pozdvihnutie ERC a európskej vedy na ešte vyššiu úroveň. Takisto by som rád vzdal poctu predsedovi Jean-Pierrovi Bourguignonovi, ktorý viedol ERC od úspechu k úspechu.“ 

Profesor Ferrari, novovymenovaný predseda Európskej rady pre výskum, dodal: „Je pre mňa veľkou cťou, že som bol vybratý za nového predsedu Európskej rady pre výskum. Chcel by som Európskej komisii, ako aj vedeckému výboru ERC vyjadriť vďaku za dôveru, ktorú mi prejavili, a za to, že mi zverili vedenie tohto jedinečného úsilia v čase, keď pripravujeme pôdu pre nový program EÚ Horizont Európa.“

Profesor Ferrari má za sebou úctyhodnú akademickú kariéru, počas ktorej strávil aj mnohé roky v Spojených štátoch. Pôsobil vo viacerých odboroch ako matematika, inžinierstvo, medicína a biológia. V odbore nanomedicíny sa podieľal na priekopníckom výskume.

Európska komisia k svojmu rozhodnutiu dospela v rámci súťažného výberového konania, ktoré zorganizovala náborová komisia na vysokej úrovni. Jej členmi boli: Mario Monti (predseda náborovej komisie, prezident univerzity Bocconi), Alice Gast (prezidentka vysokej školy Imperial College), Fabiola Gianotti (generálna riaditeľka CERNu, Carl-Henrik Heldin (predseda Nobelovej nadácie), Jules A. Hoffmann (laureát Nobelovej ceny za medicínu), Helga Nowotny (bývalá predsedníčka ERC) a Maciej Zylicz (prezident Nadácie pre poľskú vedu).

Výberové konanie

Na výzvu náborovej komisie na predloženie prihlášok z júla 2018 zareagovalo 50 špičkových uchádzačov. Po procese hodnotenia a pohovoroch s najsľubnejšími kandidátmi náborová komisia predstavila komisárovi Moedasovi zoznam troch najvhodnejších uchádzačov. Kandidáti sa stretli s vedeckým výborom ERC, ktorý napokon schválil vymenovanie profesora Ferrariho. Komisia vymenúva profesora Ferrariho na štvorročné funkčné obdobie, ktoré je možné raz predĺžiť.

Súvislosti

Európska rada pre výskum, ktorú EÚ vytvorila v roku 2007, je financovaná výlučne z rozpočtu EÚ v rámci aktuálneho programu Horizont 2020. Každý rok vyberá a financuje najlepších a najkreatívnejších výskumníkov s projektmi prebiehajúcimi na území Európy. Ich štátna príslušnosť ani vek nezohrávajú žiadnu úlohu. Od roku 2007 bolo na financovanie prostredníctvom otvorenej súťaže vybratých okolo 9 000 projektov a v medzinárodných vedeckých publikáciách bolo uverejnených vyše 110 000 vedeckých článkov výslovne uvádzajúcich uznanie ERC za jej podporu. Príjemcovia grantov zo zdrojov ERC získali prestížne ocenenia, a to vrátane šiestich Nobelových cien, štyroch Fieldsových medailí a piatich Wolfových cien. ERC umožňuje výskumníkom venovať sa myšlienkam so sľubnými vyhliadkami vedúcim k vedeckým prelomom. Konkrétnym príkladom dosiahnutých úspechov je prvá snímka čiernej diery, významný pokrok vo výskume rakoviny či skoré odhalenie bezpečnostných nedostatkov v počítačových procesoroch.

Predseda Európskej rady pre výskum je jej formálnym zástupcom a zároveň predsedom jej vedeckého výboru, teda jej správnej rady. Vedecký výbor tvoria poprední vedci a bádatelia. Určuje stratégiu a metodiku ERC pri financovaní vedy.