EuropskeNoviny.sk
BRATISLAVA – Slovenský europoslanec Vladimír Bilčík zastáva názor, že spolupráca s V4 ťahá Slovensko v mnohých otázkach mimo náš prvoradý záujem o európske riešenia. Podľa neho by sme sa mali poobzerať po iných spojencoch v strategických otázkach ako sú napríklad boj s klimatickou krízou, či budúce fungovanie eurozóny a Schengenu.
Čím to je, že nás V4 podľa vás tlačí ku dnu?
Dôvody sú politické. V4 už má nejakú históriu, čo neznamená, že Slovensko by malo opustiť pravidelné stretnutia tohto zoskupenia. Naopak, my musíme zostať súčasťou, ale musíme tam mať jasné červené línie. Nemôžeme ísť vo vlaku Orbána či Kaczyńskeho, ale jasne si povedať, že pokiaľ má V4 slúžiť nám, tak musí mať jasný proeurópsky postoj v kľúčových strategických otázkach. V posledných rokoch ho, žiaľ, nemá. Pre Slovensko je podstatné hľadať si ďalších spojencov pre tie otázky, kde chceme byť súčasťou úzkej spolupráce v rámci EÚ. Zároveň musíme ukazovať aj partnerom vo V4 a verejnosti, že sa to dá robiť aj inak, ako neustále odmietať iniciatívy, ktoré prichádzajú z iných častí EÚ.
Voči našim blízkym partnerom, Poľsku a Maďarsku, bol aktivovaný článok 7 Lisabonskej zmluvy. Keďže sa v rámci EÚ snažíme vystupovať v rámci V4 jednotne, je podľa vás možné, že vďaka týmto prešľapom našich spojencov, nás Brusel “hádže do jedného vreca”?
Nemyslím si, že Brusel sa na nás pozerá rovnako. Slovensko má v rámci Európskej únie a jej inštitúcií celkom dobrý imidž, zvlášť po tohtoročných prezidentských voľbách. V rámci 28 členských štátov je však mimoriadne ťažké striasť zo seba nálepku V4 a všetkým hovoriť, že sme iní. Pri vysvetľovaní našich postojov nám nepomáha ani to, že sme v rámci zoskupenia V4 najmenší a pôsobíme v ňom dlhodobo. Opakujem, naše ďalšie úsilie musí byť preto dvojaké. Po prvé – musíme hľadať spojencov a budovať spojenectvá aj bilaterálne s ďalšími krajinami mimo V4 v otázkach, ktoré chceme riešiť spoločne v EÚ. Zároveň musíme partnerom vo V4 ukázať, že len kritika iných nie je cesta, aby sme v Bruseli niečo dosiahli. Nemôžeme len odmietať a blokovať, ale V4 musí prísť aj s pozitívnou agendou.
Čo bolo tým zlomovým momentom, kedy sme sa vo V4 začali od seba vzďalovať?
Zlomový moment prišiel podľa mňa najmä s politickou zmenou v Poľsku v roku 2015. Poľský postoj k niektorým európskym otázkam bol diametrálne iný počas dvoch vlád Donalda Tuska. Poľsko je najväčší hráč vo V4. Ak by sa v tamojších jesenných parlamentných voľbách podarilo vymeniť politickú reprezentáciu vo Varšave, bola by to podstatná zmena aj pre budúcnosť V4.
Má teda V4 šancu prežiť a udávať politiku nášho regiónu?
V4 prežije ako základ pre praktickú spoluprácu, dialóg, aj pre úzke partnerstvá. Stále máme k sebe blízko geopoliticky a hospodársky. Myslím si však, že by sme pre politickú budúcnosť Slovenska v EÚ mali napríklad zvážiť našu automatickú účasť na samitoch premiérov pred Európskou radou. Ak máme v niečom inú politiku ako naši susedia, práve premysleným postojom k politickej účasti na takýchto samitoch sme schopní budovať účinne aj imidž nášho hlasu medzi partnermi v EÚ.
Český prezident Zeman sa vyjadril, že so Slovenskom bol vždy najväčší problém.
Je pravda, že Slovensko bolo čiernou ovcou V4, ale to obdobie je dávno za nami. Ubehlo už viac ako 20 rokov od doby, keď vláda Vladimíra Mečiara izolovala Slovensko v rámci V4. A práve po našich parlamentných voľbách v roku 1998 nám veľmi pomohli partneri vo V4 vrátane českej vlády. Boli to aj naši susedia, vďaka ktorým sme dobehli vlak do Európskej únie, kde sme spoločným vstupom v máji 2004 potvrdili európsku identitu V4. A k tej sa Slovensko aj dlhodobo hlási. Ak sa však niečo zmenilo, tak je to správanie našich partnerov. S naším českým susedom máme historicky najužšie spojenectvo, no česká politika je všeobecne skeptickejšia voči Európskej únii, a to je už vo viacerých otázkach problémom aj pre nás. Mali by sme sa preto snažiť ukázať naším partnerom, že byť v eurozóne je dobrá vec, byť integrovaný je dobrá vec a viac európskej spolupráce prináša úspech aj výsledky pre naše krajiny.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal europoslanec Vladimír Bilčík.
