EuropskeNoviny.sk
Ak chcete zažiť Taliansko v inej podobe, vyberte sa na Sicíliu. Je vzácne autentická. Nevynechajte históriu, kultúru ani umenie, ktorými oplývajú Messina a Palermo. Po nich bude objavovanie vnútrozemia oveľa intenzívnejšie.
Sicílčania si žijú svoj každodenný život. Mnohí denne odchádzajúci za prácou na taliansku pevninu, ktorú od ostrova oddeľuje päť kilometrová Messinská úžina. Cesta sa začína i končí nalodením na obrovský trajekt spolu s autami a vlakmi. Tento spôsob dopravy z pevniny na ostrovy funguje v celej Európe. Domáci najčastejšie cestujú do najväčšieho kalábrijského mesta Reggia di Calabria alebo do mestečka Villa San Giovani, odkiaľ smerujú trajekty späť do sicílskej Messiny. Denne je to takmer päťdesiat liniek obidvoma smermi a väčšinou sú plné.
Nie taliančina, siciliano
Keď si objednáte v malej kaviarni espresso, hneď nadviažete kontakt. S domácimi sa rýchlo dáte do reči o živote a problémoch, ktoré súvisia s každodennou realitou. Súčasťou jednoduchej oťukávajúcej konverzácie s malebným akcentom siciliano je už roky horúca téma. Každý jej rozumie – je to tagliare, teda odrezaní od sveta. Nekonečný počet rán s čakaním na trajekt, potom preprava, celý deň v práci, všetko preto, aby sa neskoro večer vrátili domov. Takto plynie už roky a desaťročia život mnohých Sicílčanov.
Od Rímskej ríše po rímskych úradníkov
Plány o spojení ostrova s pevninou siahajú do obdobia najväčšieho rozkvetu Rímskej ríše. Rimania, ktorí si ostrov podmanili, chceli vybudovať strategický plávajúci most z lodí a drevených pontónov. V novodobej histórii začala v roku 1990 talianska vláda konkrétnejšie uvažovať o riešení, ktoré mal predstavovať rekordný – najdlhší visutý most na svete – cez Messinskú úžinu medzi južným cípom Apeninského polostrova a Sicíliou. Rím len do plánov projektovej prípravy na výstavbu 3,6 km dlhého premostenia investoval stovky miliónov eur. Dielo malo stáť viac ako 8,5 miliardy eur, no štátna pokladnica si ich nemohla a vlastne dodnes nemôže dovoliť.
Rozpočty a megaprojekty
Vláda Maria Montiho projekt z finančných dôvodov v r. 2013 zastavila, pred tromi rokmi oživil kontroverzný plán na stavbu visutého mosta cez Messinsku úžinu Matteo Renzi. V súvislosti s ním by mohlo vzniknúť až 100 tisíc pracovných miest. Ani z jedného nezostal kameň na kameni a Sicílčania ich vnímali osobne, ako ďalšiu „urážku“. Americký architekt Daniel Libeskind, autor One World Trade Center v New Yorku, navrhol polyfunkčné objekty s bytmi, obchodmi i hotelmi hneď vedľa privádzacích komunikácii na pripravovaný most. Projekt mal jedinú chybu: všetko na opačnej strane v Kalábrii. Na Sicílii zasa nič.
Doba ľadová, alebo lanovka?
Dozvedeli sme sa aj toto: Viete, ako sa spojí Sicília s Talianskom? Keď nastane doba ľadová alebo – lanovkou! Domáci dobre vedia, o čo ide, Sicília sa oddelila od pevniny v dobe ľadovej a lanovka vôbec nie je taká utópia, ako by sa zdalo. Podľa návrhu bolonského architekta, ktorý je autorom nového futbalového štadióna Juventusu Turín, by celá stavba vyšla na desatinu pôvodných nákladov na most… Tak predsa! Alebo je všetko inak? Sicílčania na tento nápad občas zareagujú nelichotivým gestom vztýčením prostredníka. Vraj vzniklo práve na Sicílii…
Zaujímavá plavba bez romantiky
Plavba sa zakrátko končí a zvukový signál dvíha ľudí z kaviarne a palúb do áut a kupé vo vlaku. Pre návštevníka je tento spôsob dopravy najzaujímavejší, aj keď mu chýba romantika. Všade plno ľudí, vrava i dotieravé čajky, ktoré si zvykli na prikrmovanie. Štyridsať minút bolo pre nás zážitkom a nasali sme toho až-až. Krátko po vyplávaní z Villa San Giovanni sa na horizonte objaví silueta Messiny a s ňou atmosféra iného sveta. Kúsok zeme, o ktorom sa hovorí ako o kultúrnej a umeleckej pokladnici.
Najviac lodí potopili Nemci a Spojenci
Nestretli sme Scyllu ani Charybdu, nebezpečné sirény, ktoré na týchto miestach v morských víroch kedysi námorníkom naháňali strach. Obludy z gréckej mytológie číhali každá na jednej strane Messinskej úžiny – kto unikol jednej, dostal sa do pazúrov druhej. Na morskom dne odpočívajú vraky stoviek lodí a je jasné, že na dnešné obrovské plavidlá si už sirény netrúfnu. Sicílčania veľmi rýchlo doplnili grécku mytológiu s typickou pragmatickosťou – najviac lodí si tu navzájom potopili Nemci a Spojenci počas druhej svetovej vojny.
Vstupná brána Messina
Vstupnou bránou na najväčší ostrov v Stredozemnom mori je práve Messina, tretie najväčšie mesto na Sicílii, prístav na úpätí Peloritánskych vrchov. Vystriedali sa tu všetky národy i kmene zblízka i zďaleka. Založili ho v r. 730 pred n.l. grécki kolonisti, zničili Kartáginci, stalo sa súčasťou Rímskej ríše, po Rimanoch sa ho zmocnili Saracéni. Siahala sem Byzantská ríša a v treťom storočí zapustilo korene kresťanstvo, ktoré sa rýchlo rozšírilo podobne ako v celom Taliansku. Ostrov i pevnina boli pod vplyvom Španielov, Francúzov i Habsburgovcov až kým ich nezjednotil v roku 1861 Giuseppe Garibaldi.
Na Piazza del Duomo
Všetky národy po sebe zanechali kultúrne a umelecké odkazy a aj keď mesto niekoľkokrát prežilo ničivé zemetrasenia, je stále jedinečné a architektonicky zvláštne. Najmä výnimočná atmosféra na hlavnom námestí Piazza del Duomo, kde sa nachádza románsky dóm s gotickým priečelím z 12. storočia. Po zemetrasení začiatkom minulého storočia bol zničený, nanovo ho však postavili v pôvodnej podobe aj s apsidou a románskou mozaikou. Taliani sú v umeleckých remeslách unikátni. Zvonicu a orloj s pohyblivými figúrkami, pravdepodobne najväčší na svete, vidieť už zďaleka z prístavu.
Michelangelova škola
To však nie je všetko. Jedinečnú Fontánu di Orione postavil Michelangelov žiak Montorsoli. Obrovský románsky kostol Santissima Annunziata dei Catalani je typickým príkladom mixu rôznych architektonických štýlov. Dnes je už pod úrovňou ulice ale stále je to nádherná a jedinečná stavba. Vedľa je bronzová socha Dona Juana d´Austria postavená na oslavu slávnej námornej bitky proti Turkom v roku 1571. Okolo chrámu Santa Maria Alemanna sa rozprestiera jeden z najkrajších cintorínov v Taliansku vôbec. Pevnosť Forte del San Salvatore na polostrove oproti prístavu pôsobí akoby ho strážila dodnes.
Toto miesto je domovom umelcov – a platí to o aj o architektúre a maliarstve. Bola by škoda nepresvedčiť sa o tom v Museo Regionale s bohatou zbierkou vzácnych diel messinských maliarov – z dnes už neexistujúcich kostolov od antických až po stredoveké diela.
Už sa tešíme na pobrežné vnútrozemie a na Palermo. Pred sebou máme takmer tristo kilometrov a trasu s mimoriadne zaujímavými zastávkami.
