EuropskeNoviny.sk
Pokračujeme v objavovaní Sicílie na jednej z najmalebnejších trás z Messiny smerom do Palerma. Kombinácia členitého pobrežia s jedinečnými výhľadmi na more a možnosť zastávok vo vnútrozemí je lákavá. Takmer v každom mestečku či dedine sú zaujímavé pamiatky, chrámy, hrady a archeologické artefakty.
Najlepší spôsob, ako sa dostať z Messiny do Palerma, je využiť autostrádu A 20. Ak necestujete autom a nevyužijete trajekt cez Messinskú úžinu, ideálne je rezervovať si túto službu on-line vo veľkých požičovniach rent-a-car. V miestnych prevádzkach je úroveň trochu iná – poplatky sú v sezóne dvojnásobné, výber zúžený na niekoľko značiek a možno zažijete problém s poistkou, najmä ak sa v kritickej chvíli dozviete, že v Katánii neplatí. Pripravte sa na to, že v Taliansku i na Sicílii sú ceny o čosi vyššie v porovnaní s krajinami západnej Európy. Podieľa sa na tom stav verejných financií, zadlženosť i vysoké náklady na štátnu správu – čo sú aj časté populistické argumenty politikov.
Rozmarný spôsob poznávania
Fiat Panda sa ukázal ako spoľahlivý spoločník. Na kvalitnej, a na rozdiel od väčšiny starších talianskych diaľnic aj pomerne širokej vozovke, zvládal kilometre bez problémov. Pre trasu sú typické scenérie okolia, pobrežie s množstvom prírodných i upravených pláží. A majáky! Iba z Messiny po Cefalú, čo je asi polovica cesty do Palerma, sme ich narátali asi dvadsať. Oplatí sa zastaviť, dať si kávu a niečo domáce v rozvoniavajúcej tratorii, pri zastávkach popri ceste ochutnať sicílske pomaranče s malinovou dužinou – ktorá tak vyzerá aj chutí, zrejúce syry, čerstvé i sušené paradajky, olivy a čokoľvek s olivovým olejom.
Čaro odbočiek do vnútrozemia
Ak chcete spoznať krajinu, treba zájsť do vnútrozemia. Po odbočke z diaľnice nás privítalo pokojné mestečko Rocca di Cefalú so stredovekou architektúrou a obrovskou skalnou homoľou nad mestom. Názov je odvodený z gréckeho kefale, hlava, ktorú skala pripomína. V početných jaskyniach našli archeológovia cenné nálezy svedčiace o tom, že oblasť bola obývaná dávno pred príchodom Grékov. Po rímskej, byzantskej a arabskej ére tu Normani zanechali vzácnu pamiatku – románsku katedrálu.
Na Corso Ruggerio v Cefalú
Typické stredoveké mesto so spleťou úzkych uličiek si žije pokojným životom. Na námestí je plno ľudí a zakrátko máte pocit, že ste súčasťou tohto mraveniska. Počas dlhej popoludňajšej siesty, ktorá trvá až do piatej, sa okolo preháňajú autá a skútre. Ľudia posedávajú, živo debatujú a gestikulujú, na najrušnejšej Corso Ruggerio nechýbajú debatné komunity miestnych kmeťov, ďalej ležérne postávajú skupinky mladých. Sú upravení, s nagélovanými vlasmi, v tričkách a mikinách hlásajúcich príslušnosť k domácej značke alebo futbalovému tímu.
Katedrála je len jedna
Na pár stoviek metrov vzdialenom námestí sa týči architektonický poklad a zároveň dominanta mesta, katedrála ktorú tu každý volá duomo. V Taliansku je veľa stavieb s patinou génia loci a neopakovateľnou atmosférou. Ale táto je na Sicílii a je len jedna, vybudovaná Normanmi v 12. storočí. Temperamentné klaksóny, dopravné zápchy, ani to, že s pravidlami si tu nikto nerobí veľké problémy, pamiatke ani celému námestiu neuberajú na kráse. Trúbenie, gestikulovanie, brzdenie a nájazdy do križovatiek, v ktorých chýbajú semafory, patria k každodennému koloritu. Policajtov je dosť, domáci sú ostrieľaní a ak ste cudzinec, treba si dávať pozor, pretože miestni policajti nie sú takí ležérni, akoby sa zdalo.
Vône a chute Sicílie
Je čas vyjsť z mesta smerom tam, kde sa more spája s horizontom a skúsiť niektorú z miestnych pláží. A potom ochutnať niektorú z domácich špecialít, ktoré tu rozvoniavajú na každom kroku. More je osviežujúce a kuchyne plné nezameniteľných vôní. Hlavným zdrojom a požehnaním pre domácu gastronómiu sú stále ryby a dary mora. Pripravujú sa na množstvo spôsobov – od studených a teplých predjedál, cez polievky po hlavné chody. Olivový olej je najdôležitejším vývozným artiklom ostrova, bez neho sa nezaobíde nijaký recept. Ani bez olív, artičokov a sušených paradajok. Typickým jedlom v tejto časti ostrova sú makaróny so sépiami a tagliattele so sardelami.
Chlieb si vyžaduje úctu
Domáci prechovávajú k chlebu úctu, je na každom stole. Ak Sicílčanovi padne kúsok na zem, určite ho zdvihne. Každá oblasť má svoje druhy, sú ich desiatky a líšia sa kvalitou a druhom cesta, formou, hrúbkou, dĺžkou kysnutia i pečenia. Aj špagety, ktoré majú svoj pôvod na Sicílii, majú mnoho rôznych druhov i chutí. Hoci Taliani z pevniny pri zmienke o pôvode reagujú nesúhlasne, Sicílčania majú naporúdzi svoje argumenty. Cestoviny sú výborným vývozným artiklom a sicílske sa považujú za najkvalitnejšie – podstata je ukrytá v pôde, vo vode, v kvalite obilia a stáročiach potu a skúseností. Najvyberanejšie sicílske jedlá najčastejšie obsahujú dary mora. Domáce mäso je kozie a jahňacie pripravené na zmesi bylín. Ak máte predsudky, zabudnite: ten, kto ochutnal, vie, že sa im nič nevyrovná!
Syry, ryby, torta, zmrzlina
Iná kategória sú syry. Je ich toľko, že ani príručky a gurmánski odborníci sa nevedia dohodnúť na počte. Sú ich stovky druhov a niektorí gurmánski majstri hovoria dokonca o tisícke! Všetky sú iné a nenapodobiteľné, s jemnými chuťovými odtieňmi – ovčí syr piacintina ochutený šafranom nenájdete nikde inde. Originalita jedál spočíva v kvalitných surovinách a spôsobe prípravy. Napríklad klobásky pečené v popole či ryby obalené v piesku grilované na uhlí. Popri svetoznámej zmrzline s rôznymi ingredienciami sú najčastejšími surovinami pri výrobe sladkostí med, pistácie a mandle, sladené ovocie a pochúťkou je aj sicílska torta z tvarohu cassata.
Po diaľnici nás čakalo okolo sto kilometrov, no vnútrozemie nás uchvátilo tak, že z Cefalú sme sa už týmto smerom nevrátili. Veľkým oblúkom a po vnútrozemských komunikáciách pokračujeme smerom k Palermu…
