EuropskeNoviny.sk
BRITSKÝ PARLAMENT ODMIETOL TVRDÝ BREXIT
EUROZÓNA: Finalizácia rastu HDP v eurozóne za 2. tohtoročný kvartál naopak dopadla mierne lepšie ako prvý odhad a očakávania trhu. V medziročnom porovnaní totižto HDP vzrástol o 1,2 %, pričom prvý odhad hovoril o raste o 1,1 %. V porovnaní s 1. kvartálom bol ale potvrdený rovnaký rast ako podľa prvotného odhadu, a to rast o 0,2 %. PMI index v službách v auguste dosiahol 53,5 bodu (predtým 53,4 bodu) a kompozitný index dosiahol 51,9 bodu (51,8 bodu podľa prvého odhadu). Tržby maloobchodníkov v eurozóne v júli medziročne vzrástli o 2,2 %, čo predstavovalo spomalenie oproti júnovému rastu (o 2,8 %). Trhy však očakávali ešte výraznejšie spomalenie na hodnotu 2,0 %.
NEMECKO: Index nákupných manažérov, PMI index, si v auguste vo finále polepšil na 54,8 bodu (54,4 bodu podľa prvého odhadu) v sektore služieb a kompozitný index na 51,7 bodu (51,4 bodu podľa prvého odhadu).
Z nemeckého priemyslu neprišli priaznivé správy, nakoľko objednávky v tamojšom priemysle v júli medziročne klesli až o -5,6 %, pričom júnový pokles bol miernejší na úrovni -3,5 % a trhy prognózovali v júli pokles objednávok o -4,2 %. Skutočnosť bola ale ešte horšia ako pesimistické očakávania trhov. V Nemecku bol zverejnený aj vývoj priemyselnej produkcie, ktorá v júli medziročne klesla o -4,2 %, čo bol miernejší pokles ako v júni (-4,7 %), ale trhy očakávali pokles „len“ o -3,9 %. Aj medzimesačne výroba v nemeckom priemysle klesla miernejšie (o -0,6 %) ako v júni (o -1,1 %), trhy ale očakávali rast o 0,4 %. Z výsledkov nemeckého priemyslu zostali teda investori sklamaní.
VEĽKÁ BRITÁNIA: Premiér Johnson utrpel prehru v britskom parlamente. Ten totiž v stredu večer schválil návrh zákona, ktorý nateraz zastavuje možnosť tvrdého brexitu, takže reálne kontúry nadobúda aj ďalšie odloženie brexitu na 31. januára 2020 (aktuálne platný termín je 31. október). Parlament zároveň odmietol predčasné voľby, ktoré Johnson navrhoval na 15. októbra a ktorými chcel zabezpečiť, aby nedochádzalo k ďalšiemu odkladu brexitu. Napriek tomu je ale politická situácia v krajine pomerne neprehľadná a môže sa rýchlo zmeniť. Zákon proti brexitu dáva vláde čas do 19. októbra na dosiahnutie dohody s EÚ. Ak k tomu nedôjde a hrozil by tvrdý brexit, tak vláda musí podľa tohto zákona požiadať o súhlas britský parlament. Ak vláda nesplní ani jednu z týchto dvoch podmienok, tak musí premiér požiadať EÚ o ďalší odklad brexitu, a to do 31. januára 2020.
USA: Novozavedené clá v americko-čínskom obchodnom spore, ktoré začali platiť od septembra, vstrebali trhy neutrálne. Clá vo výške 15 % sa týkajú čínskych produktov [oblečenie, obuv, športové doplnky a iné] v objeme zhruba 120 mld. USD ročne. V polovici decembra plánuje Trumpova vláda druhé kolo colných opatrení. Clá vo výške 15 % sa dotknú čínskeho dovozu v objeme 160 mld. dolárov. V prípade, ak by aj tieto clá vstúpili do platnosti, bude celý čínsky dovoz do USA podliehať clám. Pokračovanie colnej prestrelky vyvoláva na finančných trhoch obavy z globálnej hospodárskej recesie.
„V závere minulého týždňa zavládla medzi investormi na trhoch optimistická nálada, ktorá pramenila z informácií, že Washington a Peking sa opäť vrátia k rokovaciemu stolu, a to v októbri. Dlhopisové trhy preto zažili jeden z najväčších výpredajov za posledné roky. Smerom nahor išli výnosy z amerických dlhopisov a ešte výraznejšie rástli výnosy z nemeckých dlhopisov. Optimizmus, ktorý zavládol na trhoch, vytlačil smerom nahor aj ceny akcií a akciové indexy.
Zmiešané dáta prišli aj z amerického trhu práce. Zmena zamestnanosti podľa ADP predstavovala v auguste až 198 tis. osôb, pričom trhy očakávali rast len o 148 tis. osôb. Nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti za minulý týždeň pribudlo 217 tis., pričom trhy prognózovali prírastok o 215 tisíc. Zmena zamestnanosti mimo poľnohospodárskeho sektora (tzv. Non-farm payrolls) v auguste predstavovala 130 tis. pracovných miest, pričom trhy očakávali nárast až o 160 tis. miest. Miera nezamestnanosti zostala v auguste nezmenená na úrovni 3,7 %. A medziročný rast priemernej hodinovej mzdy dosiahol 3,2 %, teda bol mierne pomalší ako v júli (3,3 %) aj ako prognózovali trhy (3,0 %),“ uviedol analytický tím Poštovej banky.
Finalizácia indexov PMI v sektore služieb aj kompozitných indexov dopadla v súlade s prvotnými odhadmi. Pozitívne sa ale vyvíjal index podnikateľskej nálady ISM v sektore služieb, ktorý v auguste dosiahol 56,4 bodu, pričom v júli bol o dosť nižší na úrovni 53,7 bodu a trhy očakávali podobnú úroveň aj v auguste (54 bodov).
