EuropskeNoviny.sk
SLOVENSKO PATRÍ MEDZI NAJPRIEMYSELNEJŠIE KRAJINY ÚNIE
Každá krajina je zameraná na tú oblasť, v ktorej má konkurenčnú výhodu. Niektoré krajiny sa viac orientujú na priemysel, iné zasa na služby či poľnohospodárstvo. V aktuálnej analytickej téme sme sa zaoberali otázkou, ako je na tom Slovensko. Drvivá väčšina našich zamestnancov pracuje v službách a služby vytvárajú aj väčšinu hrubej pridanej hodnoty v našej ekonomike. Napriek tomu ale platí, že priemysel je hnacím motorom slovenskej ekonomiky a v európskom porovnaní patríme medzi „najpriemyselnejšie“ krajiny EÚ.
V priemysle pracuje takmer tretina Slovákov…
…a Slovensko sa vďaka tomu zaradilo na druhé miesto európskeho rebríčka. Predbehlo nás jedine susedné Česko, kde priemysel zamestnáva až 36,5 % pracujúceho obyvateľstva. Tretia priečka patrí našim severným susedom z Poľska, kde v priemysle pracuje 31,3 % obyvateľov. Môžeme teda povedať, že krajiny V4 skutočne patria medzi priemyselné krajiny EÚ. Mierne zaostáva jedine Maďarsko, keďže v priemyselných odvetviach je zamestnaných „len“ 27 % ľudí.
V Európskej únii ako takej pracuje v priemysle zhruba pätina zamestnancov. Tento európsky priemer je teda výrazne nižší ako podiel na Slovensku. Popredné priečky rebríčka obsadili nové členské krajiny únie, pre ktoré je typické, že ich ekonomiky sú viac zamerané na priemysel. Znamená to, že v štruktúre ich hospodárstva sú viac zastúpené priemyselné odvetvia ako v hospodárstve vyspelých krajín. A teda aj zamestnanosť v priemysle je v nových členských krajinách vyššia. Naopak, vo vyspelejších krajinách západnej Európy je zamestnanosť v priemysle nižšia a vyšší podiel má zamestnanosť v službách.
Pre všetky krajiny EÚ ale platí, že sektor služieb zamestnáva väčšinu obyvateľstva. V európskej 28-čke pracuje v službách v priemere až 74 % zamestnancov. U nás je tento podiel „len“ na úrovni 65,4 %. Najviac, až takmer 84 % pracujúcich v odvetviach služieb, nájdeme v Holandsku. Nasleduje Británia s podielom cca 82 % a 80 %-nú hranicu prekročilo aj Belgicko, Malta, Francúzsko, Luxembursko či Dánsko.
„Slovensko, podobne ako ďalší noví členovia únie, sa nachádza na spodku rebríčka čo sa zamestnanosti v službách týka. Podobne je na tom aj Maďarsko, ČR či Poľsko. Najnižší podiel ľudí pracujúcich v službách je v rámci EÚ v Rumunsku, a to len 47 %. Práve Rumunsko je krajinou, kde stále veľa obyvateľov pracuje v poľnohospodárstve. Spomedzi krajín EÚ je tento podiel v Rumunsku najvyšší – až 23 %.
Dvojciferné úrovne dosahuje podiel obyvateľov pracujúcich v poľnohospodárstve jedine v spomínanom Rumunsku, v Bulharsku (takmer 18 %) a v Grécku (cca 11 %). V ostatných krajinách je zamestnanosť v poľnohospodárstve výrazne nižšia. Najnižšia je vo vyspelých západných krajinách – v Luxembursku len 0,8 % zamestnancov pracuje v poľnohospodárskych odvetviach, v Británii a Belgicku 1,2 % a v Nemecku 1,4 %,“ uviedol analytický tím Poštovej banky.
Priemysel u nás vytvára až 35 % hrubej pridanej hodnoty
Hrubá pridaná hodnota (HPH) predstavuje to, čo firmy v danom sektore či odvetví vytvorili nad rámec ich vstupných nákladov. Je to hodnota ich produkcie po odpočítaní medzispotreby (teda vstupných nákladov). Hrubá pridaná hodnota je súčasťou HDP, to je ale ešte doplnené o čisté dane z produktov (DPH, spotrebné dane…).
Podobne ako keď sme sa pozreli na zamestnanosť v priemysle, tak aj pri ukazovateli HPH v priemysle sme sa umiestnili na čele európskeho rebríčka. Slovensku totiž patrí s podielom 35 % hrubej pridanej hodnoty vytvorenej v priemysle, tretia priečka. Vďačíme za to samozrejme hlavne automobilovému priemyslu a výrobe počítačov a elektroniky. Pred nami sa umiestnilo jedine ČR s podielom 35,8 % a Írsko (39,3 %). Opäť platí, že hrubá pridaná hodnota vytvorená priemyselníkmi, je vyššia hlavne v nových krajinách únie. Vo vyspelejších ekonomikách je podiel HPH v priemysle na nižších úrovniach. Tak napríklad v takom Luxembursku je to len cca 12 % a na Malte a Cypre zhruba 14 %. Vo Francúzsku, Holandsku či Británii je tento podiel zhruba pätinový.
Rovnako ako v prípade zamestnanosti, aj v prípade HPH platí, že v krajinách únie je hrubá pridaná hodnota tvorená hlavne sektorom služieb. Lebo sú to práve služby, ktoré tvoria drvivú väčšinu hospodárstva vyspelých ekonomík. V Luxembursku, na Malte a na Cypre je to až viac než 84 %, vo Francúzsku či v Británii služby tvoria cca 80 % HPH. Ale napríklad Nemecko je taktiež výrazne priemyselnou krajinou, keďže služby tvoria „len“ 68 % HPH a na priemysel pripadá 31 % hrubej pridanej hodnoty.
