EuropskeNoviny.sk
Do akej miery majú byt internetové platformy zodpovedné za obsah, ktorý nahrávajú ich užívatelia? EÚ práve pracuje na nových pravidlách.
Keď tento rok na jar útočník v novozélandskom meste Christchurch zverejnil na Facebooku živý prenos svojho útoku na dve mešity, pri ktorom zahynulo 50 ľudí, video s týmito zábermi sa lavínovite šírilo na YouTube, Facebooku i Twitteri. Príkladov, keď internet na svoju propagáciu zneužívajú džihádisti a pravicoví extrémistu, je mnoho. Preto je potrebné, aby mali internetové platformy nástroje na zastavenie rýchleho šírenia teroristického obsahu. Prvá hodina od zverejnenia je kritická, pretože počas nej sa rozšíri tretina odkazov na tento obsah.
To, že teroristický obsah neustále obieha v online prostredí, predstavuje pre Európanov naozajstné riziko. Každá propaganda, ktorá oslavuje teroristické činy, alebo k nim navádza, je trestná a musí byť z internetu odstránená.
Poslanci majú teraz pred sebou návrh nariadenia o odstraňovaní teroristického obsahu v online prostredí. Výbor pre občianske slobody potvrdil 24. septembra vyjednávaciu pozíciu za parlament. Poslanci chcú, aby mali internetové platformy povinnosť odstrániť teroristický obsah do jednej hodiny od chvíle, keď k tomu dostanú príkaz od príslušného vnútroštátneho orgánu. Platformy, ktoré by to systematicky nedodržovali, by mohli dostať pokutu do výšky 4% svojho celosvetového obratu.
Bezpečnosť, ale nie na úkor slobody slova
Poslanci podporujú návrh komisie ako jeden z nástrojov na boj proti terorizmu. Zároveň ale žiadajú dostatočné poistky na slobodu prejavu a slobodu slova. Vyjadrovanie polemických alebo kontroverzných názorov na citlivé otázky by podľa nich nemalo byť považované za teroristický obsah. Okrem toho zdôrazňujú, že platformy my mali pre užívateľov vytvoriť jednoduché podmienky na podávanie sťažností a postarať sa o to, aby boli vybavované rýchlo a transparentne.
Firmy ako Facebook, YouTube a ďalšie, ktoré svojím užívateľom umožňujú zverejňovať obsah, by podľa poslancov nemali byť povinné proaktívne identifikovať teroristický obsah. Znamenalo by to pre nich veľkú záťaž. Za sledovanie informácií a aktívne vyhľadávanie skutočností naznačujúcich nezákonnú činnosť by mal byť zodpovedný príslušný vnútroštátny orgán.
Poslanci sú aj proti povinnému používaniu filtrov a automatizovaných nástrojov, pretože by to mohlo viesť k nepresnostiam a i neškodný obsah by mohol skončiť ako teroristický.
Ako by mal tento systém fungovať
Členské štáty budú musieť určiť orgán, ktorý bude zodpovedný za odhaľovanie teroristickej propagandy online.
Akonáhle tento orgán identifikuje teroristický obsah, zašle internetovej platforme príkaz na jeho odstránenie. Kontaktovaný poskytovať bude mať následne jednu hodinu na to, aby tento obsah odstránil, alebo zablokoval k nemu prístup vo všetkých členských štátoch Únie.
Národným orgánom by to mal pomáhať aj Europol.
Poslanci sú si vedomí, že pre malé platformy môžu byť tieto pravidlá dosť obťažné. Chcú im preto dať možnosť a čas pripraviť sa na novú situáciu. Na spoločnosti, ktoré nikdy nedostali príkaz na odstránenie obsahu, by sa mali zo začiatku vzťahovať menej prísne pravidlá. 12 hodín pred vydaním prvého príkazu k odstráneniu by mali dostať upozornenie. Príslušné orgány by im mali poskytnúť informácie o postupoch a lehotách.
Legislatívny postup
Európska komisia predložila návrh tohto nariadenia v septembri 2018. Reagovala ním na výzvu lídrov členských krajín z júna toho istého roku. Členské štáty v rade sa na svojom stanovisku dohodli už v decembri 2018. Európsky parlament podporil návrh nariadenia v apríli 2019, tesne pred európskymi voľbami. Po spomínanom hlasovaní vo výbore pre občianske slobody, musí mandát pre vyjednávanie medzi parlamentom a radou ešte formálne potvrdiť parlamentné plénum. Hlasovanie sa bude konať pravdepodobne v októbri.
