EuropskeNoviny.sk
Komisia začala 3. apríla 2019 postup v prípade nesplnenia povinnosti, a to z dôvodu, že nový disciplinárny režim oslabuje nezávislosť poľských sudcov a nezabezpečuje potrebné záruky na ochranu sudcov pred politickou kontrolou, čo je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
Poľské právne predpisy konkrétne umožňujú, aby boli sudcovia všeobecného súdu podrobovaní disciplinárnemu vyšetrovaniu a konaniu a aby im boli ukladané sankcie na základe obsahu ich súdnych rozhodnutí, a to aj pri uplatňovaní ich práva podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) požiadať Súdny dvor Európskej únie o prejudiciálne rozhodnutie. Nový disciplinárny režim navyše nezaručuje nezávislosť a nestrannosť disciplinárnej komory najvyššieho súdu, ktorú tvoria výhradne sudcovia vybraní národnou súdnou radou. Tú podľa politického kľúča vymenúva poľský parlament (Sejm).
Komisia ďalej novému disciplinárnemu režimu vyčíta, že negarantuje súd „ustanovený zákonom“, ktorý by na prvom stupni rozhodoval o disciplinárnych konaniach vedených proti sudcom všeobecných súdov. Namiesto toho tento režim splnomocňuje predsedu disciplinárnej komory, aby ad-hoc a s takmer neobmedzenou diskrečnou právomocou určil disciplinárny súd prvého stupňa, ktorý o danej veci vznesenej proti sudcovi všeobecného súdu rozhodne.
Nový režim už nezaručuje, že sa prípady spracujú v primeranom časovom rámci, čo ministrovi spravodlivosti dáva do rúk nástroj, ktorým cez dosadených disciplinárnych úradníkov kontroluje dĺžku disciplinárneho konania voči sudcom všeobecných súdov. Nový režim má vplyv aj na právo sudcu všeobecného súdu na obhajobu. Jednoducho povedané, sudcovia nie sú chránení pred politickou kontrolou, takže dochádza k narušeniu sudcovskej nezávislosti.
Komisia poslala Poľsku 3. apríla 2019 formálnu výzvu. Po dôkladnej analýze doručenej odpovede Komisia dospela k záveru, že odpoveď nezmierňuje právne obavy, a následne 17. júla 2019 vydala odôvodnené stanovisko. Poľsko nevysvetlilo obavy Komisie ani vo svojej poslednej odpovedi.
Komisia sa preto rozhodla postúpiť prípad Poľska na Súdny dvor EÚ. Vzhľadom na možný vplyv disciplinárneho režimu na nezávislosť sudcov je opodstatnené požiadať o skrátené konanie, aby bol čo najskôr vydaný konečný rozsudok. To by bolo v súlade s oznámením Komisie zo 17. júla 2019 s názvom „Posilnenie právneho štátu v Únii – koncepcia pre prijatie opatrení“, v ktorom sa zdôrazňuje, že Komisia bude stavať na existujúcom prístupe k presadzovaniu práva a na vyvíjajúcej sa judikatúre Súdneho dvora Európskej únie a bude presadzovať strategický prístup ku konaniam o nesplnení povinnosti týkajúcim sa právneho štátu, pričom v prípade potreby požiada o urýchlené konanie a predbežné opatrenia.
Súvislosti
Právny štát je jednou zo spoločných hodnôt, na ktorých je založená Európska únia a ktoré ctia všetky členské štáty. Je zakotvená v článku 2 Zmluvy o Európskej únii. Právny štát je nevyhnutný pre fungovanie EÚ ako celku, napríklad z hľadiska vnútorného trhu, spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, aj záruka toho, že vnútroštátni sudcovia, ktorí sú zároveň aj „sudcami EÚ“, si môžu plniť svoju úlohu a zabezpečovať uplatňovanie práva EÚ a že v prejudiciálnych konaniach môžu konať v náležitej súčinnosti so Súdnym dvorom EÚ. V oznámeniach Komisie z 3. apríla a 17. júla 2019 o právnom štáte sa vysvetľuje súbor nástrojov, ktorý je dnes k dispozícii na presadzovanie právneho štátu, a zároveň sa v nich uvádzajú opatrenia a návrhy Komisie na jeho ďalšie posilnenie.
Podľa zmlúv je Európska komisia spolu s ďalšími inštitúciami EÚ a členskými štátmi garantom právneho štátu ako jednej zo základných hodnôt Únie a je zodpovedná za zaistenie dodržiavania práva EÚ, ako aj jej hodnôt a zásad.
Udalosti v Poľsku viedli Európsku komisiu k tomu, aby v januári 2016 začala s poľskou vládou dialóg v kontexte rámca na podporu právneho štátu a následne 20. decembra 2017 začala postup podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ. Tento proces je založený na nepretržitom dialógu medzi Komisiou a dotknutým členským štátom. Komisia pravidelne informuje Európsky parlament a Radu.
Komisia okrem toho 2. júla 2018 začala konanie o nesplnení povinnosti vo veci poľského zákona o najvyššom súde, a to na základe dôchodkových ustanovení zákona a ich vplyvu na nezávislosť najvyššieho súdu. 24. septembra 2018 Komisia rozhodla, že prípad postúpi Súdnemu dvoru EÚ, ktorý 24. júna 2019 vydal konečný rozsudok. Súdny dvor dospel k záveru, že zníženie veku odchodu do dôchodku sudcov najvyššieho súdu je v rozpore s právom EÚ a porušuje zásadu neodvolateľnosti sudcov, a teda aj zásadu nezávislosti súdnictva.
Komisia začala 29. júla 2017 konanie o nesplnení povinnosti vo veci poľského zákona o všeobecných súdoch, a to na základe dôchodkových ustanovení zákona a ich vplyvu na nezávislosť súdnictva. Komisia sa 20. decembra 2017 rozhodla postúpiť tento prípad Súdnemu dvoru EÚ.
