Moscovici, Dombrovskis
Komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici a Podpredseda Komisie pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis. PHOTO: © European Union.

Komisia posúdila návrhy rozpočtových plánov eurozóny. Slovensku hrozí nesúlad s Paktom stability a rastu

Európska komisia dnes predstavila svoje stanoviská k návrhom rozpočtových plánov členských štátov eurozóny na rok 2020, podnikla kroky v rámci Paktu stability a rastu a prijala štvrtú správu o sprísnenom dohľade nad Gréckom.

Od júla tohto roku sa po prvýkrát od roku 2002 na žiadny členský štát eurozóny nevzťahuje postup pri nadmernom deficite. Očakáva sa, že pomer dlhu eurozóny k HDP bude pokračovať v poklese posledných rokov, a zníži sa tak z približne 86 % v roku 2019 na asi 85 % v roku 2020. Má k tomu dôjsť v kontexte oslabovania európskeho a svetového hospodárstva.

Valdis Dombrovskis, podpredseda Komisie pre euro a sociálny dialóg, zodpovedný aj za finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov, v tejto súvislosti uviedol: „V čase rastúcich rizík, ktoré ohrozujú vyhliadky európskeho hospodárskeho rastu, pôsobí upokojujúco, že krajiny eurozóny, ako napríklad Nemecko a Holandsko, využívajú svoj fiškálny priestor na podporu investícií. Mohli by však pritom ísť ešte ďalej. Členské štáty s veľmi vysokými úrovňami dlhu, ako sú Belgicko, Francúzsko, Taliansko a Španielsko, by mali naopak využiť nižšie úrokové výdavky na znižovanie svojho dlhu. Malo by to byť ich prioritou.“

Komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici povedal: „Posledných päť rokov táto Komisia dôkladne posudzuje navrhované rozpočtové plány členských štátov eurozóny. Tohtoročné stanoviská potvrdzujú naše odhodlanie uplatňovať spoločné pravidlá flexibilne a inteligentne. Vedie nás pritom znalosť hospodárskej reality v každej krajine a v eurozóne ako celku. V tomto duchu Komisia vyzýva krajiny s vysokým dlhom, aby uplatňovali obozretné fiškálne politiky, zatiaľ čo krajiny, ktoré majú fiškálny priestor, nabáda, aby zvyšovali investície. Takýto diferencovaný prístup posilní eurozónu.“

Posúdenie návrhov rozpočtových plánov predložených členskými štátmi eurozóny

Po nedávnej hospodárskej prognóze z jesene 2019 a konzultáciách s členskými štátmi Komisia prijala svoje stanoviská k návrhom rozpočtových plánov všetkých krajín eurozóny. Zistila, že žiadny z návrhov rozpočtových plánov na rok 2020 nie je vo vážnom nesúlade s požiadavkami Paktu stability a rastu. Deväť plánov členských štátov je v súlade s Paktom stability a rastu v roku 2020; plány dvoch členských štátov sú vo všeobecnosti v súlade s paktom a v prípade plánov ôsmich členských štátov hrozí, že na budúci rok dôjde k nesúladu s paktom.

V prípade návrhov rozpočtových plánov Nemecka, Írska, Grécka, Cypru, Litvy, Luxemburska, Malty, Holandska a Rakúska sa dospelo k záveru, že sú pre rok 2020 v súlade s Paktom stability a rastu.

Pri návrhoch rozpočtových plánov Estónska a Lotyšska Komisia usúdila, že sú pre rok 2020 vo všeobecnosti v súlade s Paktom stability a rastu. Vykonávanie návrhov rozpočtových plánov môže viesť v prípade Lotyšska k určitej odchýlke od strednodobého rozpočtového cieľa a v prípade Estónska k určitej odchýlke od postupu úprav smerom k tomuto cieľu.

Pri návrhoch rozpočtových plánov Belgicka, Španielska, Francúzska, Talianska, Portugalska, Slovinska, Slovenska a Fínska hrozí v roku 2020 riziko nesúladu s Paktom stability a rastu. Po vykonaní plánov týchto členských štátov by mohla vzniknúť značná odchýlka od postupu úprav smerom k dosiahnutiu ich príslušných strednodobých cieľov.V prípade Belgicka, Španielska, Francúzska a Talianska sa zároveň predpokladá nedodržanie referenčnej hodnoty pre znižovanie dlhu.

Celkovo sa očakáva, že v roku 2020 sa počet členských štátov, ktoré dosiahnu alebo prekročia svoj strednodobý rozpočtový cieľ, zvýši oproti roku 2019 zo šesť na deväť. Komisia predpokladá, že súhrnný štrukturálny deficit eurozóny sa v roku 2020 zvýši o 0,2 % potenciálneho HDP (na úroveň –1,1 %), čo poukazuje na vo všeobecnosti neutrálne zámery fiškálnej politiky. Toto zvýšenie štrukturálneho salda je spôsobené najmä expanzívnymi fiškálnymi politikami, ktoré sú prognózované v členských štátoch s fiškálnym priestorom, predovšetkým v Holandsku a v menšej miere v Nemecku (0,6 % a 0,4 % potenciálneho HDP), a predpokladaným zvýšením štrukturálneho deficitu Talianska (0,3 % potenciálneho HDP). Celkovo sú fiškálne politiky v celej eurozóne naďalej nedostatočne diferencované. Členské štáty s fiškálnym priestorom uplatňujú expanzívne fiškálne politiky a mali by byť pripravené pokračovať vo využívaní svojho fiškálneho priestoru. Na druhej strane obavy vyvoláva nedostatočná konsolidácia v krajinách, ktoré majú problémy spojené s udržateľnosťou.

Viac..  Dovoz zbraní do Európy sa za posledných päť rokov takmer zdvojnásobil

Kroky v rámci Paktu stability a rastu

Komisia v rámci Paktu stability a rastu prijala aj viaceré opatrenia týkajúce sa Maďarska a Rumunska.

Vydala dve odporúčania v rámci postupu pri nadmernej odchýlke, čo je nástroj, ktorý má slúžiť ako varovanie v prípade značnej odchýlky od požiadaviek preventívnej časti paktu. Cieľom tohto postupu je zároveň pomôcť členským štátom vrátiť sa – alebo sa aspoň priblížiť – k fiškálnej pozícii, v ktorej by sa nachádzali, keby k odchýlke nedošlo.

Pokiaľ ide o Maďarsko, Komisia konštatovala, že na odporúčanie Rady z júna 2019 nereagovalo žiadnymi účinnými opatreniami. Komisia navrhuje Rade, aby prijala rozhodnutie o neprijatí účinných opatrení a aby Maďarsku adresovala revidované odporúčanie, podľa ktorého by krajina v roku 2020 mala prijať opatrenia s cieľom napraviť svoju značnú odchýlku od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Pokiaľ ide o Rumunsko, Komisia konštatovala, že na odporúčanie Rady z júna 2019 nereagovalo žiadnymi účinnými opatreniami. Komisia navrhuje Rade, aby prijala rozhodnutie o neprijatí účinných opatrení a aby Rumunsku adresovala revidované odporúčanie, podľa ktorého by krajina v roku 2020 mala prijať opatrenia s cieľom napraviť svoju značnú odchýlku od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu.

Správa o sprísnenom dohľade nad Gréckom

Komisia zároveň prijala štvrtú správu týkajúcu sa Grécka na základe rámca sprísneného dohľadu, ktorý bol aktivovaný po tom, ako krajina v auguste 2018 dokončila program na podporu stability v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Správa sa uverejňuje v nadväznosti na štvrtú misiu po ukončení programu v Grécku, ktorá sa uskutočnila v dňoch 23. až 26. septembra 2019.

V správe sa konštatuje, že Grécko pripravilo rozpočet na rok 2020, ktorý spĺňa dohodnutý cieľ primárneho prebytku vo výške 3,5 % HDP spôsobom, ktorý podporuje rast, a že vláda celkovo prijala opatrenia potrebné na dosiahnutie svojich osobitných reformných záväzkov do polovice roka 2019 v kontexte napredovania v širšom programe reforiem. Na dokončenie a v prípade potreby urýchlenie reforiem bude zásadné, aby sa prijali ďalšie opatrenia.

O záveroch z tejto správy sa bude rokovať na zasadnutí Euroskupiny 4. decembra 2019.

Čo bude nasledovať?

Komisia sa teraz obracia na Euroskupinu a Radu, aby rokovali o dnešnom balíku a odobrili poskytnuté usmernenia. Komisia onedlho príde s ďalšími krokmi v rámci európskeho semestra, medzi ktoré patrí ročný prieskum rastu na rok 2020, odporúčanie týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, správa o mechanizme varovania a návrh spoločnej správy o zamestnanosti.

O dac

Odporúčame pozrieť

Europska unia

Súhrnná správa o činnosti EÚ v roku 2023

Komisia uverejnila súhrnnú správu o činnosti EÚ za rok 2023. V roku 2023 EÚ naďalej …

Consent choices