EuropskeNoviny.sk
Osemnásťročný Ľudovít II. mal po nástupe na bavorský trón naplniť veľké očakávania. Keď však prišlo na skúšku ohňom vo vojne proti Prusku, síce urastený a bohatiersky pôsobiaci muž sa stiahol – a nechal rozhodovanie na ministrov. Po ďalšej víťaznej vojne Pruska, tentoraz po boku s Bavorskom, keď Otto von Bismarck zjednotil Nemecko, sa Ľudovít II. tiež nezapísal do dejín ako vladár či šikovný diplomat. Strategické rozhodovanie ponechal na vládny kabinet a celkom sa ponoril do sveta umenia, hudby a hrdinských rytierov zo starovekých legiend.
Staviteľ s kráľovskou víziou
Treba povedať, že mladý Ľudovít bol vzdelaný, rozhľadený a fascinovala ho architektúra. Nezaháľal a rozhodol sa pustiť do výstavby zámkov: postavil hneď tri (Neuschwanstein, Herrenchiemsee a Linderhof ) a k otcovskému Bergu nechal pristaviť vysokú vežu. O finálnom architektonickom výsledku stavby mal presné predstavy, zasahoval do prípravných etáp a osobne dohliadal na všetky práce. Pracoval na plánoch výstavby ďalších zámkov, tie však zostali len v štádiu projektovej dokumentácie. Dôvodom, prečo sa nerealizovali, boli financie. Impozantné stavby vysoko v horách boli nákladné, technicky náročné a výzdoba interiérov okázalá. Faktom zostáva, že Ľudovítovi II. sa podarilo zruinovať štátny rozpočet, ministri sa chytali za hlavy a v záujme krajiny i v záujme vlastnom zastavili finančné toky.
Komfort s centrálnym vykurovaním a výťahom
Mladý Ľudovít nezanechal po sebe pomníky v podobe víťazných ťažení, strategických rozhodovaní či vyhratých politických duelov. Zostali však po ňom originálne zámky, ktoré navštevujú turisti zo všetkých kútov sveta. Vypracovaním architektonického návrhu projektu Neuschwanstein poveril Ľudovít scénického výtvarníka mníchovského divadla Christiana Janka a stavebné projekty vypracoval architekt Edouard Riedel. Výsledkom bol komfortný hrad so šikovne využitými vtedajšími dostupnými modernými technológiami. Disponoval domácim telefónom, centrálnym vykurovaním, vodovodným potrubím na teplú vodu, splachovacou toaletou a dokonca i výťahom.
Inšpiráciou pre Trónnu sieň bola Hagia Sofia
Vonkajšia silueta zámku s dominantnou vežou a s množstvom ďalších menších vežičiek je romantická, belosť vápencového obloženia a štíhla veža evokujú siluetu bielej labute – interiér pôsobí dramaticky a sály korešpondujú s temperamentom tvorcu a atmosférou Wágnerovských diel. Výzdoba sál zobrazuje výjavy z Lohengrina a Tannhäusera. Najkrajšou a najznámejšou miestnosťou je Trónna sieň na južnej strane pripomínajúca byzantskú baziliku, tvorcovia sa inšpirovali istanbulským chrámom Hagia Sofia. Zdobia ju výjavy z evanjelia, svätci a dvanásti apoštoli. Mozaikovú dlážku vytvorili majstri z dvoch miliónov farebných kamienkov. Chýba trón, dodnes sa nevie, či naň nezostali finančné prostriedky, alebo ho nezasadili zámerne. Obľúbeným panovníkovým priestorom bola Sála spevákov, kde sa konali koncerty.
Ľudovítova dôverná priateľka Sissi
Ľudovíta II. od detstva pripravovali na prevzatie moci, vládnutie však nenávidel, bol excentrik, introvert a utiekal sa do samoty, aj keď v prostredí Hohenschwangau, obklopený obrazmi a motívmi labutí, prežil i šťastné obdobie detstva. V mladosti sa priatelil s princom z bohatej kniežacej rodiny Thurn a Taxis, jazdili spolu na koni a nadchýnali sa príbehmi z Wágnerových opier. Alžbeta Bavorská, neskoršia rakúska cisárovná Sissi, bola tiež jeho dôvernou priateľkou. Mali mnoho spoločného, rovnaký vkus, obidvaja milovali prírodu, poéziu a z ich komunikácie sa zachovalo množstvo listov.
Jediný divák v opernom paláci
Keď Ľudovít nastúpil na trón, pozval Wagnera, ktorého štedro podporoval, na kráľovský dvor. Keďže bol samotár, prítomnosť ostatných ho vyrušovala. Vyžadoval, aby bol jediným divákom, a tak hudobník navrhol postaviť operný palác výhradne pre panovníka. Štátnu pokladňu vyčerpávali neustále investície do architektonických vízií i hudobných projektov. Vládni ministri sa nakoniec postarali, aby skladateľ opustil územie Bavorska, Ľudovít ho však naďalej finančne podporoval.
Koniec zostáva zahalený tajomstvom
Koniec bavorského kráľa Ľudovíta II. bol nejasný, záhadný, pitoreskný i dramatický – podobne ako niektoré postavy Wágnerových opier. Kabinet začal pokladať jeho panovanie za neúnosné, preto ho prostredníctvom lekárskeho posudku, ktorý ho označil za duševne chorého, zbavili trónu. Lekár, ktorý ho vypracoval, sa však s Ľudovítom nikdy osobne nestretol. Koniec je zahalený tajomstvom: Ľudovít II. Bavorský o dva dni nato prišiel o život – oficiálnym dôvodom bolo, že utopil v Starnberskom jazere pri zámku Berg. Koniec vyvolal množstvo otáznikov, pretože bol vynikajúci plavec a fyzicky veľmi zdatný. Zostáva zahalený tajomstvom ako hmla vznášajúca sa počas chladných rán nad jazerom…
Na okolité hory sadá modrastý podvečer. Návštevníci schádzajúci zhora zo zámku Neuschwanstein už nemyslia iba na selfie a smartfóny, tváre sú plné dojmov, v očiach otázniky. Vyberajú si z bohatej ponuky obchodu a stánkov s cudzojazyčnou literatúrou a suvenírmi, schádzajú pešo dolu alebo si vychutnávajú jazdu na koči ťahanom koňmi. Zajtra ich čakajú ďalšie Ľudovítove zámky. Mnohí kvôli nim prišli z ďalekého Japonska, USA alebo Číny…
Architektonické diela neobyčajného panovníka
-Zámok Linderhof je kráľovská vila, ktorá bola ako jediná zo všetkých stavieb kompletne dostavaná. Je ovplyvnený francúzskou architektúrou a za barokovou fasádou sa objavujú prvky rokoka z čias vlády francúzskeho kráľa Ľudovíta XV.
-Konigshaus am Schachten dal Ľudovít II. vybudovať na pozadí alpských masívov. Ide o malý drevený zámok vo výške 1 800 metrov nad morom, ktorého celé horné poschodie je v orientálnom štýle.
-Zámok Neuschwanstein v bezprostrednej blízkosti svojho otca sídliaceho na zámku Hohenswangau dal Ľudovít II. postaviť ako pamätník stredovekého kráľovstva, obdobia, ktoré obdivoval a chcel nasledovať.
-Zámok Herrenchiemsee vznikol v roku 1878 ako pamätník absolutizmu, ktorý našiel svoj vzor vo Versailles a prepychom a vybavením ho dokonca prekonal. Spálňa vo veľkom apartmáne je považovaná za najdrahšiu obytnú miestnosť 19. storočia.
-Roseninsel s kasínom na Starnberskom jazere, ktorý vybudoval jeho otec, Ľudovít II. miloval. Pozýval doň vzácnych hostí, medzi nimi ruskú cárovnú Mariu Alexandrovnu. Viackrát sa tu stretol so spriaznenou dušou Alžbetou Bavorskou, rakúskou cisárovnou Sissi.
