Európsky parlament zverejnil prvé reakcie poslancov na Európsky ekologický dohovor

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v stredu, v nadväznosti na klimatickú pohotovosť, ktorú v Únii vyhlásil 28. novembra Európsky parlament, predstavila poslancom plán exekutívy EÚ na dosiahnutie klimatickej neutrality v Únii do roku 2050.

Zástupcovia jednotlivých poslaneckých klubov následne diskutovali o možnostiach, ako zaistiť financovanie a hospodársky a sociálne vyváženú implementáciu budúcich právnych predpisov EÚ v oblasti klímy.

Esther de Lange (EPP, NL) potvrdila, že jej poslanecký klub sa hlási k „morálnemu záväzku‟ ochrany planéty. „Sme posledná generácia, ktorá to môže dokázať. Súdržná a dôsledná hospodárska politika musí ísť ruka v ruke s ambicióznym ekologickým dohovorom, spájajúc to najlepšie a najbrilantnejšie s cieľom priniesť inteligentné riešenia. Pokiaľ krajiny z iných kútov sveta nebudú hrať podľa týchto pravidiel, EÚ by mala zvážiť, či im prístup na svoj trh ponechá otvorený,“ dodala.

„Dnes bol predstavený nový model rastu, ktorý by mal transformovať EÚ na spravodlivejšiu a prosperujúcejšiu spoločnosť,‟ uviedla Iratxe García (S&D, ES). Tento model by mal byť založený na troch pilieroch: zelený pilier by sa mal zamerať na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy, červený pilier by mal zaistiť silnú sociálnu dimenziu ekologického dohovoru a finančný pilier by mal prostredníctvom dlhodobého rozpočtu EÚ zabezpečiť dostatočné zdroje na dosiahnutie jeho cieľov, dodala.

„Uspejeme iba ak premeníme túto výzvu na príležitosť,‟ uviedol Dacian Cioloș (RE, RO). Práve preto by „ekologický dohovor nemal priniesť novú administratívnu záťaž,‟ ale mal by viesť k mobilizácii spoločnosti. Líder RE sa zasadil za ambicióznejšie ciele znižovania emisií skleníkových plynov v EÚ, ktoré by sa mali presadiť pri schvaľovaní nových úniových právnych predpisov v oblasti klímy. Podporil tiež udržateľnejšiu digitalizáciu a technológie.

EÚ by sa mala zaviazať k zníženiu emisií skleníkových plynov o 65% do roku 2030 a zaistiť udržateľnosť zdrojov, biodiverzitu a zníženie znečisťovania, vyhlásil Philippe Lamberts (Zelení/EFA, BE). Takzvaný fond pre spravodlivú transformáciu by mal byť zameraný na najzraniteľnejšie osoby, uviedol a zdôraznil, že poľnohospodárska a finančná politika si vyžadujú ráznu reformu.

„Pozreli ste sa na sociálny a hospodársky dopad dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050?‟ opýtala sa Komisie Silvia Sardone (ID, IT). Poukázala tiež na rozpor, ktorý podľa nej existuje medzi cieľmi EÚ v oblasti klímy a obchodnými dohodami uzatvorenými s krajinami s nižšími environmentálnymi štandardmi.

Ryszard Legutko (ECR, PL) vyhlásil, že Komisia by mala spolupracovať s členskými štátmi, ktoré sa práve chystajú na debatu v Európskej rade o cieľoch EÚ v oblasti znižovania emisií. „Pokúša sa Komisia prevziať právomoci členských štátov? (…) Vlády by nemali byť odsunuté na okraj pri niečom tak zásadnom,‟ dodal.

Manon Aubry (GUE/NGL, FR) navrhla v mene svojho poslaneckého klubu alternatívny „nový ekologický dohovor‟, ktorého súčasťou by boli dane z uhlíka, plastov a kerozínu, ako aj záväzné opatrenia zamerané na zníženie emisií o 70% s cieľom dosiahnuť ľudskejšiu sociálnu a ekologickú transformáciu.

Na záver dvojhodinovej rozpravy sa slova ujal výkonný podpredseda EK pre Európsky ekologický dohovor Frans Timmermans, ktorý zdôraznil nevyhnutnosť prijatia opatrení zameraných na dosiahnutie klimatickej neutrality, ale zároveň vyzdvihol potrebu solidarity v súvislosti s energetickou transformáciou v členských štátoch strednej a východnej Európy.

Ďalší postup

Európsky parlament oficiálne zareaguje na Európskou komisiou predložený Európsky ekologický dohovor prostredníctvom nelegislatívneho uznesenia, o ktorom by poslanci mali hlasovať počas plenárneho zasadnutia v dňoch 13. – 16. januára 2020.