EuropskeNoviny.sk
Prečítajte si, ako chce EÚ financovať projekty na boj proti klimatických zmenám a pomáhať regiónom, kde bude mať prechod na ekologické hospodárstvo sprvoti negatívne dopady.
Približne mesiac po predstavení Európskeho ekologického dohovoru Európska komisia zverejnila detailný návrh na to, ako ho chce financovať. Tento návrh má podobu investičného plánu, ktorý by mal počas nasledujúcich desiatich rokov pritiahnuť aspoň 1 bilión eur.
Cena za zelenšiu ekonomiku
Ak chceme, aby bola EÚ do roku 2050 klimaticky neutrálna, tak potrebujeme obrovské investície do vývoja technológií na výrobu ekologickej energie. Priebežný cieľ zredukovať emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 40% bude ročne vyžadovať o 260 miliárd eur navyše. Vyplýva to z odhadov Európskej komisie.
Odkiaľ budú tieto peniaze?
Približne polovica týchto prostriedkov by mala pochádzať z európskeho rozpočtu. Konkrétne z rozličných programov, z ktorých sa financujú projekty na ochranu životného prostredia a proti zmenám klímy. Ide napríklad o poľnohospodárske fondy, Fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond, programy Horizon alebo LIFE.
Komisia plánuje pritiahnuť investície vo výške 114 miliárd zo strany členských štátov. Ďalších 300 miliárd by malo pochádzať z verejných a súkromných investícií, ktoré by sa mali mobilizovať prostredníctvom programov InvestEU a fondov pre inovácie a modernizácie. Dodatočných 100 miliárd by mal pritiahnuť nový Mechanizmus spravodlivej transformácie. Ide o nástroj na podporu regiónov a komunít, ktorých sa prechod na zelenú ekonomiku dotkne najviac negatívne. Ide napríklad o oblasti, ktoré sú vo veľkej miere závislé na ťažbe uhlia.
Mechanizmus spravodlivej transformácie
Tento mechanizmus bude založený na troch pilieroch:
- Fond spravodlivej transformácie vo výške 7,5 miliardy eur,
- investovanie prostredníctvom programu InvestEU a
- pôžičky z Európskej investičnej banky zabezpečené rozpočtom EÚ.
Všetky tieto nástroje by mali dokopy mobilizovať investície z verejného i súkromného sektora v výške 100 miliárd eur. Tieto peniaze potom môžu byť použité na rozličné účely: rekvalifikáciu pracovníkov, podporu podnikov, investície do čistejšej energie alebo izoláciu domov.
Peniaze z tohto fondu by mali byť použité predovšetkým na pomoc regiónom, ktoré sú závislé na fosílnych palivách ako napríklad uhlie. Z neho sa doteraz vyrába približne štvrtina všetkej energie v EÚ. Uhoľný priemysel zamestnáva v EÚ približne 238 tisíc ľudí, či už ide o baníkov alebo zamestnancov uhoľných elektrární, vo viac ako 100 regiónoch od Poľska aj po Španielsko. V roku 2015 bolo v EÚ 128 uhoľných baní v 12 členských štátoch a 207 uhoľných elektrární v 21 členských štátoch.
„Toto je odkaz pre baníkov z Astúrie, Západnej Macedónie alebo Sliezska, pre zberateľov rašeliny v Írsku, pre pobaltské oblasti závislé od ropných bridlíc a mnohých ďalších. Vieme, že cesta ku klimatickej neutralite je pre vás ťažšia. Vieme, že perspektíva inej – čistejšej – budúcnosti môže byť vo všeobecnosti vítaná, ale cesta k nej dnes vyzerá skľučujúco. Tento mechanizmus spravodlivej transformácie vo výške najmenej 100 miliárd eur je prísľubom EÚ, že je v tomto prechodnom období s vami, “ vyhlásil Frans Timmermans, výkonný podpredseda komisie zodpovedný za európsky ekologický dohovor, keď prišiel návrh predstaviť poslancom do pléna.
Reakcie poslancov
Siegfried Mureșan (EPP, RO) pripomenul, že je dôležité, aby sme mali dostatok prostriedkov na zmiernenie dopadov tohto prechodu. Tento by podľa neho „nemal ovplyvniť existujúce politiky, ani politiku súdržnosti, ani poľnohospodárstvo ani výskum a inovácie. Je to dodatočná priority a mala by byť financovaná dodatočne,“ vyhlásil.
„Musíme preskúmať potrebu nového financovania na podporu tejto sociálnej a ekologickej transformácie,“ uviedla Iratxe García Pérez (S&D, ES). Na riešenie zmeny klímy chce vyčleniť aspoň 30% budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ.
Dragoș Pîslaru (Renew, RO) vyzval všetky členské štáty, „aby tieto nástroje využívali a zamerali sa na investície do najdôležitejších zdrojov Európy – jej občanov.“
Niklas Nienaß (Zelení/ESA, DE) uviedol, že jeho skupina tento návrh podporí, „ak bude predstavovať jasný a spravodlivý prechod s konkrétnymi plánmi postupného ukončenia činnosti pre všetky uhoľné regióny.“
Podľa Gianantonia Da Re (ID, IT) nie je úplne jasné, odkiaľ tieto peniaze zoberieme. „Musia sa tiež doriešiť kritériá pre príjemcov a spôsob rozdelenia finančných prostriedkov,“ dodal.
Predseda rozpočtového výboru Johan Van Overtveldt (ECR, BE) takisto poukázal na nejasnosti ohľadne toho, odkiaľ by mali pochádzať niektoré peniaze. „Sme za obehové hospodárstvo, ale proti recyklácii financovania a peňazí. Nie sme za finančné riziká,“ povedal.“
Podľa Younousa Omarjee (GUE, FR), predsedu výboru pre regionálny rozvoj „musíme počas tohto prechodu znížiť jeho sociálne dopady a podporovať regióny. “
Návrhom komisie sa budú teraz zaoberať príslušné výbory Európskeho parlamentu. Poslanci ho podrobnejšie prediskutujú a predložia pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na jeho zlepšenie. Následne by sa mali začať rokovania s Radou o konečnom znení legislatívy.
