EuropskeNoviny.sk
Pandémia koronavírusu predstavuje významný šok pre svetové hospodárstvo a hospodárstvo EÚ s veľmi vážnymi sociálno-ekonomickými dôsledkami. Napriek rýchlej a komplexnej politickej reakcii na úrovni EÚ aj na úrovni členských štátov postihne hospodárstvo EÚ v tomto roku recesia historických rozmerov.
V jarnej hospodárskej prognóze 2020 sa predpokladá, že hospodárstvo eurozóny v roku 2020 poklesne o rekordných 7¾ % a v roku 2021 vzrastie o 6¼ %. Očakáva sa, že hospodárstvo EÚ zaznamená v roku 2020 pokles o 7½ % a v roku 2021 rast vo výške približne 6 %. Prognózy rastu EÚ a eurozóny boli v porovnaní s hospodárskou prognózou z jesene 2019 upravené približne o deväť percentuálnych bodov smerom nadol.
Šok pre hospodárstvo EÚ je symetrický v tom zmysle, že pandémia zasiahla všetky členské štáty, no pokles produkcie v roku 2020 (od –4¼ % v Poľsku po –9¾ % v Grécku) a intenzita oživenia v roku 2021 sa budú značne líšiť. Hospodárske oživenie v jednotlivých členských štátoch bude závisieť nielen od vývoja pandémie v danej krajine, ale aj od štruktúry jej hospodárstva a od jej schopnosti reagovať zavedením stabilizačných politík. Vzhľadom na vzájomnú závislosť hospodárstiev EÚ dynamika oživenia v každom členskom štáte ovplyvní aj silu oživenia v iných členských štátoch.
Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, uviedol: „V tomto štádiu môžeme iba predbežne zmapovať rozsah a závažnosť šoku, ktorý koronavírus spôsobil našim ekonomikám. Hoci okamžité dôsledky pre svetové hospodárstvo budú v porovnaní s finančnou krízou oveľa závažnejšie, hĺbka vplyvu bude závisieť od vývoja pandémie a od našej schopnosti bezpečne obnoviť hospodársku činnosť a následne sa vrátiť k rastu. Ide o symetrický šok: zasiahnuté sú všetky krajiny EÚ a vo všetkých sa tento rok očakáva recesia. EÚ a členské štáty sa už dohodli na mimoriadnych opatreniach na zmiernenie následkov. Naše spoločné oživenie bude závisieť od pokračujúcej silnej a koordinovanej reakcie na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Spolu sme silnejší.“
Európsky komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni povedal: „Európa zažíva najväčší hospodársky šok od čias veľkej hospodárskej krízy. Hĺbka recesie, ako aj intenzita oživenia, budú nerovnomerné. Budú závisieť od toho, ako rýchlo bude možné zrušiť obmedzenia pohybu, od významu služieb, ako je cestovný ruch, v rámci jednotlivých hospodárstiev a od finančných zdrojov, ktoré majú krajiny k dispozícii. Táto divergencia ohrozuje jednotný trh a eurozónu, no môžu ju zmierniť rázne spoločné európske opatrenia. Tejto výzve sa musíme postaviť čelom.“
Výrazný prepad rastu nasledovaný čiastočným oživením
Pandémia koronavírusu zásadne ovplyvnila výdavky spotrebiteľov, priemyselnú produkciu, investície, obchod, kapitálové toky a dodávateľské reťazce. Základom oživenia by malo byť očakávané postupné zmierňovanie opatrení na zamedzenie šírenia nákazy. Neočakáva sa však, že by hospodárstvo EÚ do konca roka 2021 úplne vymazalo tohtoročné straty. Investície zostanú utlmené a trh práce sa nezotaví úplne.
Pre obmedzenie hospodárskych škôd a uľahčenie rýchleho a stabilného oživenia, ktoré nasmeruje hospodárstva na cestu udržateľného a inkluzívneho rastu, bude zásadné to, aby boli opatrenia EÚ a členských štátov prijaté v reakcii na krízu naďalej účinné.
Nezamestnanosť by sa mala zvýšiť, hoci politické opatrenia by mali nárast obmedziť
Hoci systémy skráteného pracovného času, dotácie na mzdy a podpora podnikov by mali pomôcť obmedziť straty pracovných miest, pandémia spôsobená koronavírusom bude mať na trh práce výrazný vplyv.
Predpokladá sa, že miera nezamestnanosti v eurozóne sa zvýši zo 7,5 % v roku 2019 na 9½ % v roku 2020 a následne klesne na 8½ % v roku 2021. V EÚ by sa miera nezamestnanosti mala zvýšiť zo 6,7 % v roku 2019 na 9 % v roku 2020 a následne v roku 2021 klesnúť na približne 8 %.
V niektorých členských štátoch vzrastie nezamestnanosť výraznejšie než v iných. Obzvlášť zraniteľné sú krajiny s vysokým podielom pracovníkov zamestnaných na základe krátkodobých zmlúv a zamestnancov závislých od cestovného ruchu. Pre mladých ľudí, ktorí práve vystupujú na trh práce, bude zároveň ťažšie nájsť si prvé zamestnanie.
Prudký pokles inflácie
Očakáva sa, že spotrebiteľské ceny sa tento rok výrazne znížia v dôsledku poklesu dopytu a výrazného prepadu cien ropy, ktoré by spoločne mali viac než vyvážiť izolované zvýšenia cien spôsobené prerušením dodávok v dôsledku pandémie.
Inflácia v eurozóne meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) sa v súčasnosti odhaduje na 0,2 % v roku 2020 a na 1,1 % v roku 2021. V EÚ má inflácia dosiahnuť 0,6 % v roku 2020 a 1,3 % v roku 2021.
Rozhodné politické opatrenia spôsobia zvýšenie deficitov verejných financií a verejného dlhu
V snahe minimalizovať hospodárske škody spôsobené pandémiou zareagovali členské štáty prijatím ráznych fiškálnych opatrení. Automatické stabilizátory, ako sú napríklad platby dávok sociálneho zabezpečenia doplnené diskrečnými fiškálnymi opatreniami, budú viesť k zvýšeniu výdavkov. Očakáva sa, že v dôsledku toho celkový deficit verejných financií eurozóny a EÚ prudko vzrastie z úrovne 0,6 % HDP v roku 2019 na približne 8½ % v roku 2020, predtým než v roku 2021 klesne na približne 3½ %.
Takisto sa zvýši pomer dlhu k HDP, ktorý od roku 2014 kontinuálne klesal. Predpokladá sa, že v eurozóne vzrastie z 86 % v roku 2019 na 102¾ % v roku 2020 a následne sa v roku 2021 zníži na 98¾ %. V EÚ by sa mal v tomto roku zvýšiť na približne 95 % zo 79,4 % v roku 2019 a následne v roku 2021 klesnúť na 92 %.
Výnimočne vysoká miera neistoty a prevažujúce riziká nepriaznivého vývoja
Jarná prognóza je spojená s neobvykle vysokou mierou neistoty. Vychádza zo súboru predpokladov týkajúcich sa vývoja pandémie spôsobenej koronavírusom a súvisiacich opatrení na zamedzenie jej šírenia. V základnom scenári prognózy sa počíta s tým, že v máji sa začne s postupným odstraňovaním obmedzení voľného pohybu.
Riziká súvisiace s touto prognózou sú tiež mimoriadne veľké a prevažne nepriaznivé.
Vážnejšia a dlhšie pretrvávajúca pandémia, než s akou sa v súčasnosti počíta, by mohla spôsobiť oveľa väčší pokles HDP, ako sa predpokladá v základnom scenári tejto prognózy. Ak nebude včas zavedená robustná spoločná stratégia oživenia na úrovni EÚ, existuje riziko, že kríza by mohla spôsobiť vážne narušenia jednotného trhu a viesť k trvalým hospodárskym, finančným a sociálnym rozdielom medzi členskými štátmi eurozóny. Hrozí tiež, že pandémia vyvolá drastickejšie a trvalejšie zmeny v postojoch ku globálnym hodnotovým reťazcom a medzinárodnej spolupráci, čo by malo negatívny vplyv na vysoko otvorené a vzájomne prepojené európske hospodárstvo. Pandémia by mohla za sebou zanechať aj trvalé následky vo forme bankrotov a dlhodobých škôd na trhu práce.
Rast by mohla utlmiť aj hrozba zavedenia ciel po skončení prechodného obdobia medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, hoci v menšej miere v EÚ než v Spojenom kráľovstve.
V prípade Spojeného kráľovstva sa použil čisto technický predpoklad
Keďže budúce vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom zatiaľ nie sú jasné, prognózy na rok 2021 vychádzajú z čisto technického predpokladu, že v obchodných vzťahoch zostane zachovaný súčasný stav. Ide o predpoklad, ktorý slúži výlučne na účely prognózy, pričom nepredstavuje odhad ani predpoveď výsledku rokovaní medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom o ich budúcom vzťahu.
Súvislosti
Táto prognóza vychádza zo súboru technických predpokladov týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 23. apríla. Pri všetkých ďalších vstupných údajoch vrátane predpokladov týkajúcich sa vládnych politík sa v tejto prognóze zohľadňujú informácie, ktoré boli dostupné k 22. aprílu. V odhadoch sa predpokladá, že nedôjde k žiadnym zmenám politiky, s výnimkou prípadov, keď sú politiky dôveryhodne ohlásené a dostatočne konkretizované.
Európska komisia každoročne uverejňuje dve súhrnné prognózy (jarnú a jesennú) a dve priebežné prognózy (zimnú a letnú). Priebežné prognózy zahŕňajú ročné a štvrťročné údaje o HDP a inflácii za bežný rok a na nasledujúci rok, pričom ide o údaje za všetky členské štáty, ako aj súhrnné údaje za celú EÚ a eurozónu.
Ďalšou hospodárskou prognózou Európskej komisie bude letná priebežná hospodárska prognóza 2020, ktorá sa má uverejniť v júli 2020. Bude sa týkať len rastu HDP a inflácie. Ďalšia úplná prognóza bude vypracovaná v novembri 2020.
