Klimatická koalícia a organizácia Via Iuris podali podnet na Európsku komisiu, aby preverila reformu povoľovania obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na Slovensku a využitie prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti SR. Organizácie upozorňujú na chyby v legislatíve, zložité schvaľovacie procesy aj na nedostatočné zapojenie samospráv a verejnosti pri príprave akceleračných zón pre veternú energiu. Upozornila na to v utorok Klimatická koalícia.
„Je fajn formálne si odškrtnúť, že sa prijala legislatíva či metodika, alebo že došlo k vytvoreniu pilotnej zóny pre rozvoj veternej energie. Kľúčové však je, či bol naplnený aj účel reformy. A to teraz žiadame preveriť od Európskej komisie,“ uviedla Dana Mareková z Klimatickej koalície. Cieľom reformy malo byť vytvorenie podmienok na rozvoj domácich obnoviteľných zdrojov a zrýchlenie povoľovania s ohľadom na ochranu prírody aj potreby obyvateľov. Podľa Klimatickej koalície a Via Iuris však prijaté opatrenia skutočné zrýchlenie procesov ani prínos pre samosprávy nezaručujú.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR podľa Ivany Figuli z Via Iuris síce pripravilo legislatívu pre takzvané akceleračné zóny, povoľovanie v nich však zostáva zložité. Samosprávy namiesto skutočnej účasti na rozhodovaní a praktických výhod podľa nej čelia populistickému obmedzeniu. „Nedostatky sú pri zohľadňovaní environmentálnych kritérií a nemožnosť uplatnenia 12-mesačnej lehoty na vydanie povolenia, ktorú vyžaduje európska legislatíva. Reforma tak predstavuje skôr bariéru a nie rozvoj lokálnych obnoviteľných zdrojov, z ktorých by profitovali samosprávy,“ uviedla Figuli.
Organizácie majú výhrady aj voči metodike rozvoja veternej energetiky, pričom upozorňujú na jej rozpory s platnou legislatívou a zanedbanie pripomienok samospráv ohľadom nevhodných lokalít. Pri príprave pilotných zón tak boli namiesto dohody vyradené takmer všetky navrhnuté územia a zostala jediná zóna, čo podľa nich spochybňuje reálny prínos reformy a poukazuje len na formálne plnenie míľnikov plánu obnovy. „Za zásadný problém považujeme aj spôsob komunikácie vlády o veternej energii a obnoviteľných zdrojoch. Verejnosť nedostala dostatočné informácie o možných prínosoch obnoviteľných zdrojov. Predstavitelia vlády namiesto toho obnoviteľné zdroje vyslovene odmietli a ich význam pre Slovensko dlhodobo znevažujú,“ uviedla Mareková.
Bývalý šéf MŽP a súčasný poslanec Národnej rady SR Tomáš Taraba (nezaradený) aj premiér Robert Fico (Smer-SD) sa v minulosti vyjadrili proti rozvoju veternej energie. Mareková však zdôraznila, že obnoviteľné zdroje posilňujú energetickú bezpečnosť a šetria financie. Slovensko navyše patrí v rozvoji veternej energie medzi najzaostalejšie krajiny Európskej únie, hoci do roku 2030 má dosiahnuť výkon 750 megawattov. Mimovládne organizácie preto podaním na Európsku komisiu žiadajú preveriť efektivitu reformy i čerpanie z plánu obnovy a dosiahnuť nápravu.
(TASR)
EuropskeNoviny.sk