EuropskeNoviny.sk
Niečo sa deje v ochrane prírody, „ochrancovia“ súkromných vlastníkov lesov vyšiľujú. Najnovšie im napadlo, že zrušia NP Malá Fatra, a spravia z neho vlastný prírodný park, v ktorom budú turistom podávať špeciality z hlucháňa… https://www.facebook.com/336180380183278/posts/918167428651234/
Ochrana slovenských národných parkov pôjde systémov veľkej bezzásahovej zóny, ktorá bude vyžadovať veľké kompenzácie pre súkromných vlastníkov. V niektorých parkoch sa dá založiť na štátnych pozemkoch, no napr. v Malej Fatre alebo v Tatrách bude značná časť viazaná na súkromné pozemky.
V očiach „obhajcov“ súkromníkov, najväčšie zlo. Také, že nesúhlasia ani s už vyrokovanou kompenzáciou (ako v Bobrovci) a žiadajú dokonca rušiť národné parky (pretože premena na „prírodný park“ nie je nič iné). Hlavne sa vyhnúť bezzásahovej zóne, z ktorej by poberali štátom vyplácanú ujmu.
Ja v tomto zdanlivom paradoxe vidím dva znepokojujúce aspekty.
Urbariáty: tu mnoho ľudí vlastní mnoho kúskov lesa. Každý má svoj (zväčša) malý podiel. Väčšina podielnikov je spokojná, keď zo svojho podielu dostane aspoň niečo. To aby niečo dostali, zabezpečuje vedenie urbariátu, kontrola jeho činnosti má pochopiteľne svoje limity, a príležitosť praje pripraveným. Pre hypotetické vedenie urbariátu, ktoré by sa na ťažbe v urbáre obohacovalo, by samozrejme ujma od štátu bola to posledné čo je v jeho záujme. Delenie ujmy totiž vychádza z reálnych podielov, čistá hra, neprospieva nepoctivým praktikám.
… A rôzne regionálne spoločenstvá. To sú de facto lobistické skupiny, na čele ktorých stoja oficiálni funkcionári. S pár takými som mal už česť. Chápem, že ostrý jazyk a útočné vystupovanie má aj svoje opodstatnenie. Problém je, keď to prerastie do účelového štvania…
Vytváranie konfliktov a pocitu nespravodlivosti medzi vlastníkmi, aj tam, kde na to nie je dôvod. Veľkohubou rétorikou a zámerne prehnanými požiadavkami hatiť dohodu so štátom už v zárodku, vytvárať konflikt pre konflikt samotný, no hlavne pre budovanie dojmu vlastnej dôležitosti.
Tí „ochrancovia“ súkromných záujmov, až za hrob, bez ktorých útočnej a deštruktívnej agendy by pravdepodobne došlo ku konsolidácii pomerov aj v sektore súkromných lesov. Pretože ochrana vlastníkov pred štátom, „ekofašistami“, či „Bruselom“ je to, za čo sú na konci dňa platení. Aby sme im nekrivdili, pendantov majú aj v štátnych podnikoch (pár z nich, už zadržala NAKA).
Táto situácia samozrejme neprospieva nikomu, najmenej ochrane prírody a samotným reálnym vlastníkom lesa. Momentálne sa ich snažia vmanipulovať do pozície akýchsi „partizánov proti svojvôli štátu“. Idú byť aktívnymi manažérmi ochrany prírody, pričom ich kvalifikácia spočíva jedine vo vlastníckom liste. Nezmyselný a zbytočný boj, proti ochrane prírody, štátu, proti EÚ, proti…
A pritom stačí jediné, začať jednoduchou otázkou. CUI BONO? Možno zistíte, že tých hadov, ktorých sa tak bojíte, si celý čas chováte doslova na prsiach!
