Iba deväť percent párov rovnakého pohlavia sa nebojí držať na verejnosti za ruky. Polovica sa obáva agresie alebo napadnutia – na Slovensku, v 21. storočí.
V mnohých veciach sme za posledných tridsať rokov dobehli civilizovanú Európu. Ale v niečom sa vzďaľujeme. To ukázal aj posledný prieskum Agentúry pre základné práva EÚ, porovnávajúci situáciu LGBTI komunít v členských štátoch. Slovensko nedopadlo dobre.
To nie je žiadna zhoda okolností, alebo zákonitosť vyplývajúca zo slovenských dejín a kultúry. To je dôsledok konkrétnych činov – a slov – v našom politickom a verejnom priestore. To je dôsledok toho, ako politici – a nielen z radov extrémistov – s cynickou ľahkosťou rozsievajú nenávisť a strach z inakosti, lebo im to práve vyhovuje.
Nie je náhoda, že iba dve percentá ľudí zo slovenskej LGBTI komunity majú pocit, že nimi zvolená demokratická vláda ich dostatočne chráni pred predsudkami a neznášanlivosťou. A samozrejme, nula percent z nich dostalo od štátu nárok dozvedieť sa, že sa jeho partnerovi či partnerke niečo stalo a skončil v nemocnici.
Pri pohľade na súčasný parlament to nevyzerá, že by sa situácia mala zlepšiť. Ale Pride je ten moment, keď musíme všetci a nahlas povedať, že nie je normálne, aby Slovensko ani za 30 rokov demokracie nedokázalo zabezpečiť rovnosť v právach a ľudskú dôstojnosť pre svojich občanov.